Brusel sa ocitol v centre zásadnej politickej debaty, ktorú vyvolal návrh nemeckého kancelára Friedricha Merza na urýchlené začlenenie Ukrajiny do Európskej únie formou pridruženého členstva. Tento krok by Kyjevu umožnil sedieť na zasadnutiach európskych inštitúcií a sprístupnil by mu európsky rozpočtový systém, hoci bez hlasovacieho práva. Kým väčšina európskych lídrov tento plán ticho akceptovala, slovenský premiér Robert Fico sa rozhodol nemeckému kancelárovi otvorene postaviť a rozobrať jeho argumenty na súčiastky.

Fico pred celou Európou položil Merzovi dve zásadné otázky. Prvá smerovala k podstate ekonomickej logiky: Čo presne dostane Európska únia od Ukrajiny výmenou za takéto privilegované postavenie? Merzov návrh totiž detailne popisuje výhody pre Ukrajinu, no úplne opomína akúkoľvek protihodnotu. Druhá otázka sa týkala mierového procesu. Fico chcel vedieť, či je tento krok súčasťou širších mierových rokovaní a či bude Ukrajina ochotnejšia pristúpiť k diplomatickým kompromisom s Ruskom. Ak nie, ide podľa neho len o prázdne politické gesto Berlína, ktorý sa snaží odpútať pozornosť od vlastných hospodárskych problémov.

Slovenský predseda vlády zároveň ostro skritizoval prístup Bruselu k rozširovaniu Únie. Upozornil na krajiny západného Balkánu – Srbsko, Čiernu Horu a Albánsko –, ktoré už roky realizujú bolestivé reformy a trpezlivo čakajú na vstup. Brusel im však teraz dáva najavo, že ich predbieha nepripravená krajina s ekonomikou v troskách. Fico deklaroval, že pre his kabinet majú balkánske štáty absolútnu prednosť, pričom otázku členstva Ukrajiny označil za záležitosť budúcich desaťročí, nie najbližších mesiacov.

V oblasti zahraničnej diplomacie Fico poukázal na hlboké pokrytectvo európskej politiky v roku 2026. Ako jeden z mála premiérov udržiava otvorený kontakt s oboma stranami konfliktu. Hoci ho za stretnutia s ruským prezidentom partneri pred kamerami odsudzujú, v zákulisí mu tí istí lídri telefonujú a prosia o informácie z týchto rozhovorov. Slovenský premiér varoval pred rizikom eskalácie, ktorú môže spustiť napríklad jediný zablúdený dron, a pripomenul slová Willyho Brandta, že mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím.

Na domácej scéne sa predseda vlády ohradil voči mediálnemu obrazu Slovenska ako „spálenej zeme“. Vyzdvihol reálne ekonomické ukazovatele, vrátane nízkej nezamestnanosti, kontrolovaných cien energií, stabilizovanej inflácie a štátneho programu nájomných bytov. Zároveň upozornil na skutočnosť, ktorú domáce médiá zamlčujú – Európska komisia začala exekučné konanie voči nadácii Forum, spojenej s rodinou Šimečkovcov, kvôli neoprávnenému čerpaniu 150-tisíc eur z európskych fondov.

V záverečnej časti premiér odmietol úvahy o rekonštrukcii vlády a vyjadril sa k aktuálnym udalostiam. Spomenul kauzu prešovskej nemocnice, kde kontrola odhalila nedostatok cementu v pilieri; vláda problém okamžite začala riešiť, hoci opozícia z neho urobila tragédiu. Minister financií Kamenický pevne zostáva vo funkcii s cieľom zostaviť rozpočet na rok 2027. Fico sa zastal aj ministra životného prostredia Tomáša Tarabu voči tlakom na odvolanie zo strany SNS. Tarabu označil za kľúčového člena kabinetu s konkrétnymi výsledkami, ktorý je potrebný na obnovu výroby hliníka v Žiari nad Hronom. Pokusy o jeho odvolanie by podľa neho zbytočne destabilizovali koalíciu, čo si vládny kabinet nemôže dovoliť. Premiér preto na záver pripomenul, že pre krajinu je kľúčový pokoj a politické rozhodovanie na základe reálnych faktov, nie umelej paniky.