BANSKÁ BYSTRICA – Premiér Robert Fico počas osláv Slovenského národného povstania vystúpil s prejavom, v ktorom spojil spomienku na historické udalosti s otázkami národnej identity, slovenskej suverenity a súčasnej európskej politiky.

Fico na začiatku svojho vystúpenia priznal, že aj po rokoch vo vysokej politike cítil pred davom určitú trému. Jeho prejav tak od úvodu pôsobil osobnejšie a postupne sa presunul od spomienok na SNP k širším otázkam, ktoré podľa premiéra ovplyvňujú Slovensko aj dnes.

Pripomenul ľudí, ktorí riskovali vlastné životy

Jednou z hlavných tém prejavu bola historická pamäť. Fico pripomenul mužov a ženy, ktorí sa počas Slovenského národného povstania rozhodli odísť do hôr a postaviť sa mimoriadne nebezpečnej situácii.

Zdôraznil pritom, že títo ľudia čelili hladu, zime, blatu, strachu a riziku smrti. Podľa premiéra by sa na ich rozhodnutia ani na okolnosti, v ktorých povstanie prebiehalo, nemalo zabúdať.

Fico zároveň odmietol pohľad, ktorý by SNP zľahčoval alebo predstavoval ako jednoduchú historickú epizódu.

„SNP nebol nejaký zraz turistov,“ uviedol počas prejavu.

Touto formuláciou chcel podľa vlastných slov poukázať na tvrdú realitu, ktorej účastníci povstania čelili.

História zostáva predmetom sporov

Premiér sa dotkol aj otázky rozdielnych interpretácií Slovenského národného povstania. Pripomenul myšlienku Gustáva Husáka, podľa ktorej samotné povstanie trvalo niekoľko mesiacov, zatiaľ čo diskusie o jeho význame a výklade pretrvávajú celé desaťročia.

Práve historická pamäť sa tak stala jedným z kľúčových motívov Ficovho vystúpenia.

Premiér zdôraznil, že Slovensko by podľa neho nemalo podceňovať vlastnú históriu ani ľudí, ktorí sa v rozhodujúcich okamihoch rozhodli konať napriek obrovskému riziku.

Spomenul aj hodnoty zo svojho detstva

Výraznú osobnú časť prejavu venoval Fico hodnotám, ktoré si podľa vlastných slov odniesol z rodiny a detstva.

Hovoril o úcte k starším, pomoci druhým, rešpekte voči učiteľom a význame štátnych symbolov. Tieto hodnoty označil za princípy, ktoré formovali generáciu jeho rodičov a následne ovplyvnili aj jeho vlastné postoje.

V tejto súvislosti spomenul aj osobnosti, ktoré podľa neho zohrali významnú úlohu pri formovaní jeho hodnotového pohľadu. Medzi nimi uviedol Vladimíra Mináča a kardinála Jána Korca.

Práve od Korca si podľa Ficových slov odniesol aj jednoduchú, no výraznú radu: nezabúdať na Slovensko.

Kritika pohľadu na Slovákov

V ďalšej časti prejavu sa premiér ostrejšie vyjadril k súčasnej politickej diskusii.

Odmietol názory, ktoré podľa neho vykresľujú Slovákov ako malý, slabý, zbabelý alebo zaostalý národ. Tvrdil, že politická alternatíva by podľa jeho názoru nemala byť postavená na pohŕdaní vlastnou krajinou a jej obyvateľmi.

Téma národnej hrdosti a suverenity tak postupne prepojila historickú časť prejavu so súčasnou politikou.

Fico hovoril aj o Ukrajine a vzťahoch s Ruskom

Pozornosť venoval aj vojne na Ukrajine, vzťahom medzi Európou a Ruskom a tomu, čo označil za rastúcu rusofóbiu.

Fico varoval pred rétorikou, ktorá podľa neho môže prispievať k ďalšiemu prehlbovaniu nepriateľstva medzi európskymi spoločnosťami.

Zároveň zdôraznil svoj pohľad na Európsku úniu ako mierový projekt. Podľa jeho názoru by mala Európa venovať väčšiu pozornosť diplomacii, hľadaniu mierových riešení a hospodárskym otázkam.

Jeho postoj zároveň poukázal na pretrvávajúce rozdiely medzi jeho pohľadom na európsku bezpečnostnú politiku a postojmi časti európskych predstaviteľov.

Príbeh Violy Valachovej ako symbol odvahy

Na záver prejavu sa Fico vrátil k príbehu Violy Valachovej, ktorú predstavil ako symbol odvahy mladých ľudí počas SNP.

Valachová mala podľa historických záznamov ako pätnásťročné dievča pomáhať odboju. Po zajatí nemeckými jednotkami zomrela.

Fico jej príbeh použil ako pripomenutie toho, že do udalostí SNP neboli zapojení iba vojaci a dospelí, ale aj mladí ľudia, ktorí boli pripravení riskovať vlastný život.

„Nič nebude zabudnuté a nikto nebude zabudnutý“

Záver Ficovho prejavu sa niesol v znamení historickej pamäti.

„Nič nebude zabudnuté a nikto nebude zabudnutý,“ odkázal premiér.

Svoje vystúpenie následne spojil s témami hrdosti, suverenity a samostatnosti Slovenska. Zdôraznil želanie, aby tieto princípy zostali súčasťou verejného života krajiny.

Ficov prejav tak nebol iba spomienkou na historickú udalosť. Zároveň predstavoval politické posolstvo o tom, ako by podľa premiéra malo Slovensko pristupovať k vlastnej minulosti, národnej identite a svojmu postaveniu v Európe.

Oslavy SNP tak opäť ukázali, že otázky historickej pamäti, národnej identity a smerovania Slovenska zostávajú témami, ktoré dokážu vyvolať výrazné emócie aj viac ako osemdesiat rokov po udalostiach povstania.