Robert Fico vystúpil 29. augusta 2026 počas osláv 82. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici s rozsiahlym a výrazne politicky ladeným prejavom. Premiér sa v ňom venoval nielen odkazu SNP a slovenskej historickej pamäti, ale aj súčasnej politickej situácii, vzťahom s Ruskom, vojne na Ukrajine a smerovaniu Európskej únie.

Hneď v úvode priznal, že napriek dlhoročnému pôsobeniu vo verejnom živote cítil pred veľkým publikom značnú trému. Zároveň poďakoval ministrovi obrany a jeho tímu za organizáciu osláv.

Fico vo svojom prejave prepojil historický význam SNP so súčasným hospodárskym a strategickým postavením Slovenska. Poukázal na obnovenie výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom.

Podľa premiéra nejde iba o samotnú fabriku a pracovné miesta. Výrobu označil za otázku strategického významu pre Slovensko aj celú Európsku úniu.

Obnovenie výroby podľa jeho slov symbolicky zapadá do obdobia, keď si Slovensko pripomína SNP a jeho historický význam.

Jednou z hlavných tém Ficovho prejavu bola historická pamäť. Premiér citoval Gustáva Husáka, ktorý podľa neho upozorňoval, že samotné SNP trvalo niekoľko mesiacov, zatiaľ čo zápas o jeho interpretáciu pokračoval celé desaťročia.

Fico následne tvrdil, že tento zápas pokračuje aj dnes.

Odmietol podľa vlastných slov snahy zobrazovať SNP ako historickú epizódu, ktorá by mala byť zosmiešňovaná alebo zľahčovaná. Povstanie označil za jednu z najvýznamnejších udalostí moderných slovenských dejín.

Podľa premiéra bolo SNP prejavom slovenského odhodlania a suverenity.

Príbeh o „obyčajnej kuchyni“

V jednej z osobnejších častí prejavu Fico hovoril o kuchyni ako o priestore, kde sa podľa neho formujú základné hodnoty človeka.

Spomínal svoje detstvo a výchovu v rodine. Zdôraznil význam úcty k starším, slušného správania, pomoci druhým a rešpektovania štátnych symbolov.

Podľa jeho slov práve v rodinnom prostredí získaval predstavu o tom, čo je správne, čo nesprávne, čo je slušné a čo už nie.

Neskôr podľa vlastných slov získaval hodnotové a politické podnety aj od osobností, s ktorými sa stretával počas svojho verejného pôsobenia.

Spomenul napríklad spisovateľa Vladimíra Mináča či kardinála Jána Korca.

Práve odkaz na Slovensko označil za jeden z princípov, ktoré sa snaží vo svojej politike dlhodobo presadzovať.

Kritika „politickej alternatívy“

Výrazná časť prejavu smerovala aj proti politickým oponentom.

Fico tvrdil, že na Slovensku vzniká politická alternatíva voči jeho vláde, čo označil za legitímny politický súboj. Zároveň však kritizoval spôsob, akým podľa neho časť opozície a jej ideologické zázemie vnímajú slovenskú históriu a slovenskú identitu.

Podľa premiéra nemožno politickú alternatívu budovať na pohŕdaní vlastnou krajinou, jej obyvateľmi a históriou.

Tvrdil tiež, že slovenský národ podľa niektorých kritikov nemá dostatočne silnú historickú tradíciu boja za vlastné záujmy. S takýmto pohľadom zásadne nesúhlasil.

„SNP nebol zraz turistov“

Fico v tejto súvislosti pripomenul tvrdé podmienky, ktorým čelili účastníci povstania.

Zdôrazňoval, že povstanie nebolo romantickým dobrodružstvom. Hovoril o bojoch, smrti, zime, hlade a utrpení, ktorým povstalci čelili.

Podľa jeho slov sa do povstania zapojili desaťtisíce mužov a žien a ich príbeh nemožno zredukovať na jednoduchú historickú poznámku.

„Sľubujem, že za odkaz Slovenského národného povstania budeme bojovať do samého konca,“ uviedol Fico.

SNP označil za najvýznamnejšiu udalosť moderných slovenských dejín.

Najostrejšia časť: nacizmus, Rusko a Ukrajina

Najväčšiu politickú pozornosť však vyvolala časť prejavu, v ktorej Fico hovoril o súčasnej Európe, Rusku a vojne na Ukrajine.

„Nacizmus bol porazený na bojiskách druhej svetovej vojny, ale nikdy nebol vykorenený z hláv,“ uviedol premiér.

Podľa jeho názoru sa niektoré nebezpečné ideologické postoje môžu v súčasnosti objavovať v novej podobe.

Fico následne kritizoval atmosféru, ktorú označil za militantnú a rusofóbnu. Tvrdil, že Európa by nemala byť postavená na démonizácii Ruska a na neustálom zvyšovaní vojenského napätia.

„Je čas odkryť karty“

Práve v tejto časti prejavu zaznela veta, ktorá sa stala jedným z jeho najvýraznejších posolstiev.

Fico vyhlásil, že podľa neho je čas prestať používať diplomatické formulácie a hovoriť otvorene.

„Myslím si, že je čas odkryť karty, dať preč servítku spred úst,“ povedal.

Následne sa venoval otázke, akú úlohu má mať Európska únia v súčasnom konflikte.

Podľa premiéra by mala byť Európska únia predovšetkým mierovým projektom, nie nástrojom konfrontácie s Ruskom.

Zdôraznil potrebu diplomacie a hospodárskych riešení namiesto ďalšieho zvyšovania vojenského napätia.

Fico: Bez Ruska nebude možné zaistiť európsku bezpečnosť

Premiér zároveň prezentoval svoj pohľad na budúcu bezpečnostnú architektúru Európy.

Tvrdil, že dlhodobý mier a bezpečnosť v Európe podľa neho nemožno vybudovať bez zapojenia Ruska.

Zároveň zdôraznil, že Rusko podľa jeho slov treba kritizovať, ak robí chyby, no nemožno ho podľa neho úplne démonizovať alebo vytláčať z európskeho priestoru.

Fico sa tak opäť postavil za politiku, ktorá zdôrazňuje potrebu diplomatického riešenia a rešpektovania bezpečnostných záujmov jednotlivých štátov.

Historická pamäť podľa Fica nesmie byť zničená

Ďalšou témou bola ochrana miest spojených so zločinmi druhej svetovej vojny.

Fico spomenul diskusiu o bývalom koncentračnom tábore v Rakúsku a kritizoval prípadné snahy meniť takéto historické miesta na priemyselné alebo komerčné územia.

Podľa jeho názoru by mali zostať zachované ako svedectvo minulosti.

„Máme právo odpustiť, ale máme veľmi svätú povinnosť pamätať si,“ uviedol.

Práve pamäť označil za jednu z najdôležitejších povinností súčasnej generácie.

Kritika oslavovania kontroverzných historických postáv

Fico sa dotkol aj spôsobu, akým podľa neho niektoré krajiny pristupujú k historickým osobnostiam spojeným s nacionalistickými alebo fašistickými hnutiami.

V súvislosti s Ukrajinou kritizoval glorifikáciu predstaviteľov ukrajinského nacionalistického hnutia, ktorých označil za osoby spájané s masovými zločinmi počas druhej svetovej vojny.

Podľa jeho názoru nemožno pri vytváraní národnej historickej pamäti ignorovať osudy obetí.

Zdôraznil pritom, že historická pamäť by podľa neho mala zahŕňať nielen príbehy hrdinov, ale aj príbehy ľudí, ktorí sa stali obeťami násilia.

Príbeh 15-ročnej Violy Valachovej

V závere prejavu Fico pripomenul príbeh Violy Valachovej, ktorú označil za jednu z mladých účastníčok protifašistického odboja.

Podľa historických záznamov, na ktoré vo svojom prejave odkazoval, sa Valachová zapojila do ilegálnej činnosti, šírila protifašistické materiály a neskôr sa pridala k povstaleckému hnutiu.

Fico opísal aj jej smrť po strete s nemeckými jednotkami v septembri 1944.

Jej príbeh použil ako symbol obrovských obetí, ktoré prinieslo SNP a protifašistický odboj.

„Nič nebude zabudnuté“

Úplný záver prejavu patril odkazu na historickú pamäť.

Fico vyzval na zachovanie spomienky na ľudí, ktorí počas SNP bojovali a zomierali.

Svoj prejav ukončil heslom, že nič a nikto nesmie byť zabudnutý.

„Nech žije Slovenské národné povstanie. Nech žije hrdá, suverénna, samostatná Slovenská republika,“ povedal za potlesku publika.

Jeho vystúpenie tak spojilo spomienku na SNP s aktuálnymi politickými témami – od slovenskej suverenity a historickej pamäti až po vzťahy s Ruskom, vojnu na Ukrajine a budúce smerovanie Európy.

Najsilnejšie posolstvo, ktoré z prejavu zaznelo, však Fico formuloval jednoducho: podľa neho nastal čas „odkryť karty“ a hovoriť o zásadných otázkach otvorene.