Bratislava/Praha – Slovenský premiér Robert Fico a český premiér Andrej Babiš čoraz otvorenejšie kritizujú smerovanie Európskej únie. Do popredia sa dostávajú otázky migrácie, energetiky, konkurencieschopnosti, Green Dealu, cien energií aj toho, aký veľký priestor majú mať jednotlivé členské štáty pri rozhodovaní o vlastnej politike.

Práve preto sa opäť objavujú dramatické otázky o budúcnosti Únie. Hoci tvrdenie o „začiatku konca EÚ“ treba brať predovšetkým ako politickú interpretáciu, Fico a Babiš skutočne vysielajú Bruselu jasný signál: stredná Európa chce mať väčší vplyv na smerovanie európskej politiky.

Fico tvrdí, že stredná Európa upozorňovala na problémy skôr

Robert Fico dlhodobo argumentuje tým, že krajiny Vyšehradskej štvorky upozorňovali na niektoré problémy európskej politiky skôr než západná Európa.

Jednou z hlavných tém je migrácia. Fico pripomína obdobie migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016 a postoj krajín, ktoré odmietali povinné prerozdeľovanie migrantov.

Podobný postoj zastával aj Andrej Babiš. Ten opakovane kritizoval povinné migračné kvóty a zdôrazňoval potrebu silnejšej ochrany vonkajších hraníc EÚ.

Treba však rozlišovať medzi politickým tvrdením a historickými faktami. Babiš sa pri svojich vyjadreniach odvoláva aj na rokovania Európskej rady z roku 2018, keď spolu s Viktorom Orbánom vystupoval proti povinným kvótam. Robert Fico však v tom čase už nebol slovenským premiérom, keďže v marci 2018 ho vo funkcii nahradil Peter Pellegrini.

Spor o migráciu sa neskončil

Migrácia zostáva jednou z najcitlivejších otázok medzi Bruselom a časťou členských štátov.

Európska politika sa však za posledné roky zmenila. Väčší dôraz sa kladie na ochranu vonkajších hraníc, návraty neúspešných žiadateľov o azyl a spoluprácu s tretími krajinami.

To dáva Ficovi a Babišovi argument, že niektoré témy, za ktoré bola stredná Európa v minulosti kritizovaná, sa dnes dostávajú oveľa bližšie k centru európskej politickej diskusie.

Neznamená to však, že EÚ jednoducho prijala celý pôvodný program V4. Európska migračná politika stále zahŕňa viacero nástrojov vrátane azylového systému, návratovej politiky, ochrany hraníc a mechanizmov solidarity medzi členskými štátmi.

Maďarský prípad ukazuje, aký ostrý je spor s Bruselom

Jedným z najvýraznejších príkladov konfliktu medzi členským štátom a inštitúciami EÚ je Maďarsko.

Súdny dvor EÚ v júni 2024 uložil Maďarsku jednorazovú pokutu 200 miliónov eur a zároveň stanovil ďalší milión eur za každý deň omeškania v súvislosti s nesplnením povinností v oblasti azylovej politiky.

Kritici Bruselu tento krok interpretovali ako trest za tvrdú ochranu maďarských hraníc. Samotný súd však sankciu odôvodnil tým, že Maďarsko nerešpektovalo predchádzajúce rozhodnutie týkajúce sa prístupu k azylovému konaniu, práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu a návratovej politiky.

Práve rozdiel medzi týmito dvoma interpretáciami ukazuje, prečo je migračná politika v Európe stále takým politicky výbušným problémom.

Do hry vstupuje aj energetika

Ešte výraznejší posun možno podľa Fica pozorovať v oblasti jadrovej energetiky.

Slovenský premiér dlhodobo tvrdí, že Slovensko malo správny postoj, keď zostalo pri jadrovej energetike. Dnes má pritom k dispozícii argument, ktorý podľa neho ukazuje na zmenu európskej diskusie.

Ursula von der Leyenová v minulosti hovorila o potrebe kombinovať obnoviteľné zdroje s jadrovou energiou. V marci 2026 na jadrovom samite v Paríži zdôraznila úlohu jadrovej energetiky pri energetickej nezávislosti, bezpečnosti dodávok a konkurencieschopnosti Európy. Európska komisia zároveň podporuje iniciatívy súvisiace s malými modulárnymi reaktormi.

Fico preto tvrdí, že téma, ktorá bola v časti Európy pred rokmi predmetom sporov, sa dnes opäť dostáva do centra európskej energetickej stratégie.

Nejde však jednoducho o „porážku“ Leyenovej

Situácia je zložitejšia.

Rozhodnutia týkajúce sa energetiky nevznikajú iba v Európskej komisii. Významnú úlohu majú jednotlivé vlády členských štátov, Európsky parlament, Rada EÚ a ďalšie inštitúcie.

Príkladom je Nemecko, ktorého rozhodnutie ukončiť využívanie jadrovej energie bolo predovšetkým rozhodnutím nemeckých vlád, nie priamym príkazom predsedníčky Európskej komisie.

Preto je presnejšie hovoriť o politickom konflikte medzi rôznymi predstavami o budúcnosti EÚ než o osobnom súboji Fica a Babiša s Ursulou von der Leyenovou.

Babiš chce, aby Brusel viac počúval strednú Európu

Andrej Babiš sa zároveň snaží posilniť spoluprácu krajín strednej Európy.

Kritizuje Green Deal, vysoké energetické náklady, migračnú politiku a opatrenia, ktoré podľa neho môžu znižovať konkurencieschopnosť priemyselných ekonomík.

Fico používa v mnohých otázkach podobný politický jazyk.

Téma pritom už dávno nie je iba o migrácii.

Ide aj o:

• ceny energií,
• konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,
• Green Deal,
• poľnohospodárstvo,
• kohéznu politiku,
• budúci rozpočet EÚ,
• a rozsah právomocí národných vlád.

Slovensko pritom v súvislosti s novým viacročným rozpočtom EÚ na roky 2028 až 2034 zdôrazňuje význam kohéznej a poľnohospodárskej politiky a odmieta ich výrazné oslabovanie.

Je to skutočne začiatok konca Európskej únie?

Práve tu treba oddeliť dramatický politický titulok od reality.

Fico ani Babiš podľa dostupných verejných vyjadrení neoznámili, že chcú svoje krajiny vyviesť z Európskej únie.

Ich stratégia je skôr opačná.

Chcú vytvárať spojenectvá vo vnútri EÚ a meniť smerovanie Únie prostredníctvom spolupráce s ďalšími členskými štátmi.

To znamená, že nejde o priamy plán odchodu z Európskej únie, ale o politický zápas o to, akým smerom sa bude EÚ v budúcnosti uberať.

Brusel dostáva čoraz hlasnejší signál

Fico a Babiš tak nemusia hovoriť o rozpade Európskej únie, aby ich odkaz vyvolal v Bruseli pozornosť.

Ich politika smeruje k väčšiemu dôrazu na národné záujmy, konkurencieschopnosť, energetickú bezpečnosť a kontrolu migrácie.

Zároveň ukazujú, že stredná Európa nechce byť iba prijímateľom rozhodnutí prijatých v Bruseli.

Chce sa podieľať na ich tvorbe.

A práve v tom môže spočívať najväčšia politická výzva pre súčasné vedenie EÚ.

Otázkou preto nie je, či sa Európska únia zajtra rozpadne.

Oveľa dôležitejšie bude, či dokáže Brusel reagovať na rastúcu kritiku členských štátov a nájsť kompromis v otázkach energií, migrácie, priemyslu, poľnohospodárstva a rozpočtu.

Fico a Babiš zatiaľ neohlásili „koniec EÚ“. Ich politika však naznačuje, že boj o budúce smerovanie Únie bude čoraz tvrdší – a stredná Európa chce byť priamo pri stole.