V Európskom parlamente došlo k ostrej procedurálnej prestrelke, ktorá vyvolala pozornosť aj medzi slovenskými europoslancami. Na zasadnutí Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Ruskom (D-RU) sa 10. septembra 2026 riešila okrem programu schôdze aj voľba jedného z podpredsedov delegácie.

Situácia sa však skomplikovala po hlasovaní, ktoré podľa elektronického prepočtu skončilo výsledkom 8:8. Potrebná väčšina tak nevznikla a plánovaná voľba sa nedokončila.

Dostálova kandidatúra prekvapila

Delegácii D-RU predsedá fínsky europoslanec za Zelených Ville Niinistö. Medzi jej členmi je aj slovenský europoslanec Ľuboš Blaha zo Smeru-SD a český europoslanec Ondřej Dostál.

Práve Dostál počas zasadnutia oznámil kandidatúru na post podpredsedu delegácie. Toto miesto zostávalo dlhší čas neobsadené.

Blaha neskôr otvorene priznal, že Dostálovu kandidatúru podporoval, pričom samotnú kandidatúru označil za určitú formu politickej provokácie.

Hlasovanie prinieslo nečakaný výsledok

Po predstavení kandidatúry nasledovalo hlasovanie. Najskôr sa rozhodovalo zdvihnutím ruky, pričom výsledok bol následne spochybnený.

Preto došlo k elektronickému prepočítaniu hlasov.

Výsledok bol jednoznačný v inom zmysle – 8 hlasov za jednu stranu a 8 proti.

Žiadna zo strán tak nezískala potrebnú väčšinu.

Práve tento moment sa stal základom následného politického konfliktu. Blaha tvrdil, že skupina poslancov, ktorá mala podľa jeho interpretácie dostatočnú podporu, zrazu o väčšinu prišla.

„Odrazu stratili väčšinu,“ interpretoval situáciu Blaha.

Po remíze nastal procedurálny chaos

Po výsledku 8:8 sa rokovanie začalo komplikovať.

Poslanci diskutovali o správnom postupe, riešili sa otázky týkajúce sa hlasovacích kariet a zaznel aj návrh na prerušenie rokovania. Nasledovala prestávka a ďalšia procedurálna výmena názorov.

Podľa dostupného záznamu teda skutočne došlo k sérii nejasností a sporov. Samotný záznam však nepotvrdzuje tvrdenie, že vedenie rokovania zámerne manipulovalo hlasovaním alebo sa pokúšalo sfalšovať jeho výsledok.

A práve v tomto bode sa líši samotný priebeh udalostí od politickej interpretácie.

Ďalší problém: chýbajúce francúzske tlmočenie

Približne po 45 minútach prišiel ďalší problém.

Jeden z účastníkov upozornil, že nemá k dispozícii tlmočenie do francúzštiny. V oficiálnom zázname rokovania sa následne objavila procedurálna námietka týkajúca sa absencie francúzskej interpretácie.

Konštitutívna časť rokovania bola následne ukončená.

Blaha tento vývoj okamžite kritizoval a spojil ho s predchádzajúcim hlasovaním 8:8.

Podľa jeho interpretácie bolo podozrivé, že problém s tlmočením nastal práve po hlasovaní, v ktorom sa nepodarilo dosiahnuť väčšinu.

Bol problém s tlmočením zámerný?

Na túto otázku však dostupné dôkazy nedávajú jednoznačnú odpoveď.

To, že problém s tlmočením nastal po nerozhodnom hlasovaní, môže vyvolávať otázky. Samotná časová následnosť však ešte nie je dôkazom úmyselnej manipulácie.

Európsky parlament má pravidlá týkajúce sa jazykového režimu a simultánneho tlmočenia. Ak niektorý oprávnený účastník nemá zabezpečenú potrebnú jazykovú službu, môže ísť o skutočný procedurálny problém.

Preto je potrebné rozlišovať medzi tým, čo je zachytené v zázname, a politickými závermi jednotlivých účastníkov.

Do sporu vstúpila aj ruská opozícia

Program delegácie však nebol zameraný iba na personálnu otázku.

Súčasťou plánovanej diskusie boli aj kontakty s predstaviteľmi ruskej prodemokratickej a protivojnovej opozície. Európsky parlament takéto kontakty organizuje dlhodobo.

Blaha však hostí označil veľmi kriticky a použil výraz „ruskí zradcovia“.

Ide však o jeho politické hodnotenie. Európsky parlament týchto predstaviteľov prezentuje ako ruské prodemokratické a protivojnové sily.

Neboli oficiálne „vyhostení“

Po ukončení zasadnutia pokračoval spor aj okolo plánovanej neformálnej diskusie s ruskými hosťami.

Blaha následne tvrdil, že hostia museli priestory opustiť.

Dostupný záznam však podľa analyzovaného článku nepodporuje formuláciu, že by boli hostia oficiálne „vyhostení z Európskeho parlamentu“. Išlo skôr o spor, ktorý pokračoval po skončení konkrétnej schôdze.

Čo sa teda v skutočnosti podarilo dosiahnuť?

Napriek dramatickým politickým vyjadreniam je výsledok pomerne konkrétny.

Kandidát na podpredsedu nebol zvolený. Elektronické hlasovanie skončilo 8:8 a rokovanie sa následne dostalo do série procedurálnych sporov.

Ukázalo sa tiež, že pri tomto konkrétnom hlasovaní neexistovala automatická väčšina, ktorá by umožnila rozhodnutie bez komplikácií.

Pre Blahu a jeho spojencov to predstavovalo politicky významný moment. Na druhej strane však nie je možné bez ďalších dôkazov tvrdiť, že v europarlamente bol preukázaný podvod.

Podvod alebo iba procedurálny chaos?

Najsilnejším tvrdením, ktoré v súvislosti s udalosťou zaznelo, je slovo „podvod“.

To by však znamenalo, že niekto vedome manipuloval alebo falšoval hlasovanie s cieľom zmeniť jeho výsledok.

Takýto záver dostupné dôkazy zatiaľ nepotvrdzujú.

Potvrdzujú však, že rokovanie bolo mimoriadne chaotické, hlasovanie skončilo nerozhodne pomerom 8:8, následne vznikli spory o procedurálny postup a napokon sa riešil aj problém s francúzskym tlmočením.

Celá udalosť tak zostáva predmetom politického sporu.

Jedna strana ju interpretuje ako dôkaz, že sa vedenie rokovania snažilo po strate väčšiny situáciu zastaviť. Druhá možnosť je oveľa prozaickejšia – mohlo ísť o kombináciu nerozhodného hlasovania, procedurálnych nejasností a reálneho problému s tlmočením.

Jedno je však isté: plánovaná voľba podpredsedu tentoraz úspešne nedopadla a zasadnutie namiesto jasného výsledku skončilo ostrým sporom o pravidlá a postup.