by 
Sudkyňa Pamela Záleská sa opäť ocitla v centre veľkej kontroverzie, ktorá otriasa slovenskou justíciou aj politickou scénou. Predseda Specialized Criminal Court Michal Truban podľa medializovaných informácií navrhuje voči svojej podriadenej najprísnejší možný disciplinárny trest — odvolanie z funkcie sudkyne. Celý prípad vyvoláva intenzívne diskusie o nezávislosti súdnictva, dôveryhodnosti justície a politickom pozadí veľkých korupčných káuz.
Pamela Záleská patrí medzi najznámejšie sudkyne na Slovensku, najmä vďaka rozhodovaniu v mediálne sledovaných prípadoch z obdobia policajnej akcie Očista. Pre časť verejnosti bola symbolom boja proti korupcii a organizovanému zločinu, no jej kritici ju dlhodobo obviňujú zo zaujatosti a príliš úzkeho prepojenia s určitými médiami či vyšetrovacími kruhmi.
Jedným z hlavných problémov, ktoré sa dnes riešia, je jej vzťah s novinárkou Monika Tódová. Kritici tvrdia, že blízky osobný vzťah medzi sudkyňou a novinárkou, ktorá intenzívne informovala o citlivých trestných kauzách, mohol vytvárať konflikt záujmov a vyvolávať pochybnosti o nestrannosti súdnych rozhodnutí. Samotná Záleská tieto výhrady odmieta a tvrdí, že ide o účelové útoky.
Veľký zlom nastal po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušan Kováčik. Kováčik bol v roku 2021 odsúdený práve sudkyňou Záleskou, no Najvyšší súd neskôr jeho odsudzujúci rozsudok zrušil pomerom hlasov 5:0 a prípad vrátil na nové konanie. Rozsiahle rozhodnutie Najvyššieho súdu podľa kritikov obsahovalo vážne výhrady voči vedeniu procesu, rešpektovaniu prezumpcie neviny a možnej zaujatosti sudkyne.
Kováčik následne poslal rozhodnutie Najvyššieho súdu generálnemu prokurátorovi Maroš Žilinka ako podklad pre preverenie možných pochybení v justícii. Niektorí právnici a politici začali hovoriť dokonca o možnom zneužití právomoci verejného činiteľa.
Do celej kauzy sa výrazne zapojil aj premiér Robert Fico, ktorý dlhodobo kritizuje vyšetrovania a procesy z obdobia predchádzajúcich vlád. Fico tvrdí, že počas rokov po vražde Jána Kuciaka vznikol systém politicky motivovaných trestných stíhaní namierených proti opozícii. Podľa neho sú prípady okolo Záleskej dôkazom „systémového zlyhania“ slovenskej justície.
Predseda súdu Michal Truban údajne vo svojom disciplinárnom návrhu používa podobnú argumentáciu, akú prezentovali Fico a jeho právni zástupcovia. Návrh sa netýka iba jedného prípadu, ale viacerých konaní, v ktorých Záleská rozhodovala. Okrem prípadu Kováčika sa preverujú aj ďalšie kauzy a celkovo sa hovorí až o piatich disciplinárnych skutkoch.
Kritici Záleskej tvrdia, že sudkyňa mala vzhľadom na svoje osobné väzby sama zvážiť vylúčenie z niektorých prípadov. Poukazujú aj na rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré naznačili možné problémy s vnímaním jej nestrannosti. Advokáti obžalovaných v minulosti opakovane upozorňovali, že články Moniky Tódovej mohli vytvárať mediálny tlak na obvinených ešte pred rozhodnutím súdu.
Pamela Záleská však všetky obvinenia odmieta a disciplinárne konania označuje za šikanu a pomstu. Tvrdí, že ide o snahu zdiskreditovať sudcov a prokurátorov, ktorí sa podieľali na vyšetrovaní korupčných káuz spojených s bývalými politickými elitami. Jej podporovatelia hovoria o útoku na nezávislosť justície a varujú pred politickým ovládnutím súdov.
Celý prípad tak ďaleko presahuje osobu jednej sudkyne. Na Slovensku sa opäť otvára spor o to, či boli veľké protikorupčné kauzy vedené spravodlivo a zákonne, alebo či počas nich dochádzalo k zneužívaniu trestného práva na politický boj. Jedna časť spoločnosti vníma Záleskú ako symbol očisty justície, druhá ju považuje za symbol zlyhania systému.
Rozhodnutie disciplinárneho senátu preto môže mať veľký dopad nielen na kariéru Pamely Záleskej, ale aj na dôveru verejnosti v slovenské súdnictvo a ďalší vývoj politickej atmosféry v krajine.
