Mýtus o absolútnej transparentnosti a morálnej čistote moderných politických elít na Slovensku dostal vážnu ranu. Prípad mimovládnej organizácie úzko prepojenej s rodinou predsedu hnutia Progresívne Slovensko, Michala Šimečku, dospel do zásadného bodu zvratu. Európska ombudsmanka Emily O’Reilly totiž oficiálne potvrdila šokujúce závery tvrdého bruselského auditu. Tento krok definitívne zmietol zo stola akékoľvek výhovorky o tom, že by išlo o účelové politické útoky z Bratislavy, vládnej koalície či internetových diskusných fór. Fakty, ktoré prichádzajú priamo z najvyšších kontrolných orgánov Európskej únie, hovoria jasnou rečou a odhaľujú hlboký systémový chaos.

Celý medializovaný škandál sa sústreďuje okolo organizácie s názvom Projekt Fórum, respektíve Fórum inštitút. Finančné prostriedky z európskych zdrojov vo výške viac ako 113-tisíc eur mali pôvodne slúžiť na realizáciu kultúrneho projektu s názvom „Mirrors of Europe“ (Zrkadlá Európy). Problém však nastal vo chvíli, keď zodpovedná európska agentúra začala opakovane požadovať štandardnú dokumentáciu, záverečné správy, riadne vyúčtovania a hmatateľné dôkazy o legitímnom použití týchto peňazí. Odpoveďou organizácie boli roky neustáleho predlžovania lehôt, vyhýbavých vysvetlení a neúplných správ. Bruselský audit preto vyniesol neúprosný verdikt – organizácia musí celú finančnú čiastku vrátiť, pretože nedokázala transparentne preukázať, kde presne peniaze európskych daňových poplatníkov skončili.

Zistenia európskych kontrolórov však siahajú oveľa ďalej než len k obyčajnému administratívnemu neporiadku či zlému účtovníctvu. Na verejnosť prenikli informácie o tom, že štátnym orgánom mali byť predkladané zámerne upravené bankové výpisy. V týchto dokumentoch sa údajne prepisovali a menili výsledné sumy, vymazávali sa celé finančné operácie a spätne sa dopisovali mená osôb. Okrem toho kontrola odhalila aj existenciu duplicitných faktúr. Takéto vážne indície posúvajú celú záležitosť z roviny obyčajného manažérskeho zlyhania do roviny podozrení z vedomého falšovania dokladov a úmyselného zavádzania štátnych inštitúcií.

Súčasná obhajoba dotknutej rodiny sa pokúša preniesť celú váhu zodpovednosti na plecia projektovej manažérky Andrey Pukovej, ktorá mala mať finančné riadenie na starosti. Avšak z hľadiska legislatívy a novinárskej etiky je takýto argument neakceptovateľný. Oficiálnou štatutárkou organizácie bola Marta Šimečková, matka šéfa progresívcov. Jej podpisy sa nachádzali na všetkých kľúčových zmluvách a čestných vyhláseniach. Štatutár sa nemôže tváriť, že o ničom netušil, najmä ak ide o osobu s dlhoročnou históriou fungovania v dotačných schémach, ktorá navyše v minulosti čelila exekúcii. Zarážajúce je, že napriek všetkým pochybnostiam a varovným signálom tiekli štátne dotácie do tejto organizácie celé roky bez akéhokoľvek obmedzenia či hlbších otázok.

Pre Michala Šimečku, ktorý si vybudoval svoju politickú kariéru na hlasnej kritike korupcie a boji za transparentnosť, predstavuje verdikt európskej ombudsmanky zásadný morálny a politický úder. Výhovorky sa definitívne skončili a otázka vyvodenia politickej zodpovednosti je dnes plne legitímna. Publicistika a verejnosť teraz stoja pred otázkou, či išlo o vedomé zneužívanie systému, alebo o nekompetentnosť tých, ktorí sa sami pasujú do roly morálnych autorít národa.