by 
Udeľovanie filmových cien Sun in the Net Awards opäť vyvolalo silnú spoločenskú diskusiu, ktorá presiahla hranice kultúry a otvorila otázky o úlohe umelcov v politike, slobode prejavu a fungovaní verejnoprávnych médií. Podujatie, ktoré organizuje Slovak Film and Television Academy, je jedným z najvýznamnejších filmových ocenení na Slovensku a zároveň má prepojenie na Academy of Motion Picture Arts and Sciences, čo mu dodáva medzinárodný význam.
Kontroverzia vznikla najmä v súvislosti s rozhodnutím Slovenská televízia a rozhlas neodvysielať galavečer – ani naživo, ani zo záznamu. Kým organizátori rokovali aj s komerčnými televíziami ako TV JOJ či TV Markíza, bez úspechu, kritika zo strany časti umelcov sa sústredila predovšetkým na verejnoprávne médium. To sa stalo terčom výhrad počas samotného večera aj po jeho skončení.
Niektorí účinkujúci využili priestor na vyjadrenie politických postojov, čo vyvolalo otázky o vhodnosti takéhoto konania na kultúrnom podujatí. Herec Maroš Kramár napríklad otvorene kritizoval premiéra Robert Fico, čím sa podľa kritikov galavečer posunul od oslavy filmového umenia k politickej manifestácii.
Zástancovia umelcov argumentujú, že sloboda prejavu patrí medzi základné demokratické práva a umelci majú rovnaké právo vyjadrovať svoje názory ako ktorýkoľvek iný občan. Podľa nich je prirodzené, že kultúrna obec reaguje na spoločenské dianie, najmä ak má pocit, že sú ohrozené demokratické princípy.
Na druhej strane kritici poukazujú na to, že verejnoprávne médiá sú financované z verejných zdrojov, a preto by mali zostať neutrálne a neposkytovať priestor jednostrannej politickej agitácii. Tvrdia, že ak chcú umelci prezentovať svoje politické postoje, mali by tak robiť mimo rámca podujatí, ktoré sú určené primárne na oslavu kultúry.
Do diskusie vstúpila aj prezidentka akadémie Katarína Krnáčová, ktorá obhajovala právo účinkujúcich vyjadriť svoj názor. Jej postoj však zároveň vyvolal ďalšie polemiky o hraniciach medzi umením a politikou.
Celá situácia poukazuje na širší problém – napätie medzi slobodou prejavu a očakávanou neutralitou verejných inštitúcií. Udeľovanie cien, ktoré má byť oslavou filmovej tvorby, sa tak stalo aj zrkadlom spoločenskej polarizácie na Slovensku.
Záverom možno konštatovať, že diskusia o úlohe umelcov v politike nebude jednoduchá ani jednoznačná. Kým jedni vidia v ich angažovanosti dôležitý hlas občianskej spoločnosti, iní ju vnímajú ako nevhodné miešanie kultúry a politickej agitácie. Budúcnosť podobných podujatí tak bude závisieť od toho, či sa podarí nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma pohľadmi.
