CHMELÁR: ZELENSKYJ UŽ ZACHÁDZA PRIĎALEKO, ÚTOKY NA RAFINÉRIE SÚ PROTI ĽUDSKOSTI

Eduard Chmelár opäť rozvíril verejnú diskusiu. Tentoraz sa ostro postavil proti útokom ukrajinskej armády na ruské rafinérie, ropné sklady a ďalšie časti energetickej infraštruktúry.

Podľa neho už nejde iba o vojenskú taktiku alebo ekonomický tlak na Moskvu. Varuje, že horiace ropné zariadenia vytvárajú toxické oblaky, ktoré ohrozujú civilistov, zvieratá, pôdu, vodné zdroje aj celé ekosystémy.

„Každá bomba zhodená na ropný sklad je časovanou bombou pre ľudí aj planétu,“ odkázal Chmelár.

Ukrajina v posledných mesiacoch skutočne výrazne zintenzívnila útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. Zasiahnuté boli veľké rafinérie, prístavy a sklady palív v rôznych častiach Ruska. Kyjev ich označuje za legitímne ciele, pretože zásobujú ruskú armádu palivom a zároveň prinášajú Moskve peniaze potrebné na pokračovanie vojny.

Chmelár však upozorňuje na dôsledky, o ktorých sa podľa neho v nadšených reakciách takmer nehovorí.

Požiare ropných zariadení môžu do ovzdušia uvoľňovať jemné prachové častice, sadze a toxické chemické látky. Znečistenie môže následne preniknúť do pôdy, povrchových vôd aj podzemných zdrojov a cez plodiny sa dostať do potravinového reťazca. Program OSN pre životné prostredie upozorňuje, že podobné následky konfliktov môžu ohrozovať zdravie obyvateľov ešte dlho po uhasení požiarov.

Chmelár varuje pred nekonečnou špirálou odvety

Komentátor zároveň odmieta predstavu, že Rusko po útokoch na svoju kritickú infraštruktúru nebude reagovať.

Podľa neho každý ďalší ukrajinský zásah vyvoláva tvrdšiu ruskú odvetu. Namiesto približovania sa k mieru tak vzniká nekontrolovateľná špirála eskalácie, pri ktorej sú útoky postupne presúvané hlbšie na územie oboch štátov.

Rusko v reakcii pokračuje v rozsiahlych raketových a dronových útokoch proti ukrajinským mestám, priemyslu a energetickej infraštruktúre. Pri najnovších zásahoch opäť zomierali civilisti a poškodené boli obytné aj priemyselné objekty.

„Ak bude táto logika pokračovať, vojna sa nemusí zastaviť na hraniciach Ukrajiny a Ruska,“ varuje Chmelár.

Tvrdí, že konečným výsledkom nebude oslobodenie Ukrajiny, ale ďalšie rozširovanie konfliktu, ničenie životného prostredia a rastúce riziko priamej konfrontácie Ruska s NATO.

Je útok na rafinériu vojnovým zločinom?

Chmelár označil bombardovanie ropnej infraštruktúry za konanie „proti ľudskosti“. Z právneho hľadiska však nemožno každý takýto útok automaticky označiť za vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti.

Podľa medzinárodného humanitárneho práva môže byť priemyselné alebo energetické zariadenie napadnuté, pokiaľ účinne prispieva k vojenským operáciám a jeho zničenie poskytuje konkrétnu vojenskú výhodu.

Aj v takom prípade však útočiaca strana musí rešpektovať zásadu proporcionality. Útok je zakázaný, ak možno očakávať civilné obete alebo poškodenie životného prostredia, ktoré by boli neprimerané vo vzťahu k predpokladanej vojenskej výhode.

To znamená, že zákonnosť každého zásahu sa musí posudzovať individuálne podľa významu cieľa, použitých zbraní, dostupných informácií a predvídateľných následkov.

Chmelárovo označenie preto predstavuje morálny a politický súd, nie potvrdenú právnu kvalifikáciu.

Tvrdý odkaz aj ekologickým aktivistom

Chmelár vo svojom komentári zaútočil aj na ekologických aktivistov a európskych politikov. Vyčíta im, že regulujú plastové výrobky, dopravu či spotrebu domácností, no pri obrovskom znečistení spôsobenom vojnami podľa neho zostávajú podozrivo ticho.

Považuje za absurdné vyžadovať od občanov stále nové ekologické obmedzenia a súčasne oslavovať zábery horiacich rafinérií a ropných skladov.

Jeho kritici však môžu namietať, že útoky majú konkrétny vojenský cieľ: obmedziť zásobovanie ruskej armády a príjmy, z ktorých Moskva financuje svoju inváziu. Samotné Rusko zároveň už roky ničí ukrajinskú energetickú, priemyselnú a civilnú infraštruktúru.

Chmelár napriek tomu trvá na tom, že porušenie medzinárodného práva jednou stranou nedáva druhej strane neobmedzené právo odpovedať akýmkoľvek spôsobom.

„Pravidlá musia platiť pre všetkých – aj pre našich spojencov,“ zdôraznil.

Celý spor tak otvára mimoriadne nepríjemnú otázku: Kde sa končí legitímna obrana napadnutého štátu a kde sa začína deštrukcia, ktorej následky budú znášať civilisti a príroda ešte celé desaťročia?

Chmelárov odkaz je jednoznačný: Ak sa svet začne tešiť z každého horiaceho ropného skladu iba preto, že patrí nepriateľovi, postupne stratí schopnosť rozlišovať medzi spravodlivosťou a pomstou.