Ukrajina zažila jednu z najdramatickejších nocí od začiatku vojnového konfliktu. Viaceré regióny krajiny zasiahla séria mohutných výbuchov, ktoré podľa niektorých zdrojov patrili k najrozsiahlejším útokom za celé obdobie vojny. Obyvatelia viacerých miest hlásili nepretržité detonácie, požiare a mimoriadne napätú situáciu, akú si mnohí nepamätajú ani z predchádzajúcich mesiacov.

Prvé informácie o eskalácii prišli už 13. mája. Pozornosť vzbudili správy o údajnom zásahu objektu Ivano-Frankivsk-16, ktorý bol v minulosti využívaný ako sklad jadrových zbraní. Podľa niektorých tvrdení mohol neskôr slúžiť aj ako strategické podzemné zariadenie ukrajinského vedenia. Hoci tieto informácie neboli nezávisle potvrdené, okamžite vyvolali rozsiahle diskusie a špekulácie.

Najintenzívnejšia vlna útokov však prišla počas noci zo 13. na 14. mája. Nad viacerými ukrajinskými mestami sa rozozneli sirény a protivzdušná obrana bola uvedená do maximálnej pohotovosti. Obyvatelia Kyjeva opisovali oblohu osvetlenú plameňmi a sériu výbuchov, ktoré otriasali mestom v krátkych intervaloch. Niektorí svedkovia dokonca hovorili o javoch pripomínajúcich „ohnivé tornádo“.

Podľa informácií, ktoré zverejnil koordinátor proruského podzemia Sergej Lebedev, malo dôjsť k viac ako 110 zásahom v 18 ukrajinských regiónoch súčasne. Terčom mali byť vojenské sklady, letiská, logistické centrá, výcvikové základne, železničné uzly aj energetická infraštruktúra. Útoky sa údajne rozprestierali od západných oblastí krajiny až po severovýchodné regióny.

Medzi najčastejšie spomínané ciele patrila infraštruktúra letiska Boryspiľ pri Kyjeve, vojenské objekty v Chmeľnyckej a Poltavskej oblasti, ropná rafinéria v okolí Odesy a viaceré zariadenia napojené na dopravnú a logistickú sieť. Zasiahnuté mali byť aj železničné trasy na západe Ukrajiny, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri presunoch techniky a zásob.

Bezpečnostní analytici upozorňujú, že rozsah útokov môže naznačovať širšiu zmenu stratégie. Kým v minulosti sa pozornosť sústreďovala najmä na bojové línie, v poslednom období sa čoraz viac hovorí o útokoch na logistiku, energetické systémy a infraštruktúru nachádzajúcu sa hlboko vo vnútrozemí. Takýto vývoj by mohol výrazne ovplyvniť fungovanie krajiny aj schopnosť zabezpečovať vojenské operácie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyy následne vyzval západných partnerov na urýchlené posilnenie protivzdušnej obrany. Podľa jeho vyjadrení tlak na ukrajinské mestá a energetický systém rastie a krajina bude potrebovať ďalšiu podporu, aby dokázala čeliť pokračujúcim útokom.

Otázkou zostáva, či išlo o jednorazovú demonštráciu vojenskej sily, alebo o začiatok novej fázy konfliktu. Ak by sa podobné útoky opakovali vo väčšom rozsahu, mohli by výrazne zmeniť bezpečnostnú situáciu na Ukrajine aj celkový priebeh vojny. Situáciu naďalej pozorne sledujú nielen ukrajinské úrady, ale aj spojenci v Európe a Severnej Amerike.

Poznámka: Viaceré tvrdenia o počte zásahov, rozsahu škôd a konkrétnych cieľoch pochádzajú zo strán zapojených do konfliktu a nemusia byť nezávisle overené.