Europoslankyňa Judita Laššáková opäť rozvírila politické diskusie svojimi ostrými vyjadreniami na adresu bývalých pravicových vlád Slovenska. V telefonickej debate v regionálnom rádiu otvorene kritizovala privatizačné rozhodnutia z obdobia vlády Mikuláš Dzurinda a bývalého ministra financií Ivan Mikloš. Podľa nej práve tieto rozhodnutia spôsobili Slovensku škody, ktoré krajina pociťuje dodnes.

Laššáková pripomenula, že počas pravicových reforiem boli predané viaceré strategické štátne podniky zahraničným spoločnostiam. Tvrdí, že slovenskí občania boli presviedčaní, že štát je zlým vlastníkom a že privatizácia prinesie vyššiu efektivitu a prosperitu. Podľa nej sa však ukázalo, že realita bola úplne iná. Kritizovala najmä fakt, že slovenské štátne podniky boli často predané zahraničným štátnym firmám, napríklad z Talianska alebo iných západných krajín.

„Ľuďom sa hovorilo, že štát je zlý vlastník, ale nakoniec naše podniky skončili v rukách zahraničných štátnych spoločností. To nedáva žiadnu logiku,“ vyhlásila politička. Dodala, že Slovensko bolo podľa nej oklamané a že predaj strategických podnikov nebol v národnom záujme.

Europoslankyňa zároveň pripomenula referendum o privatizácii strategických podnikov, ktoré sa v minulosti uskutočnilo, no nebolo platné pre nízku účasť voličov. Podľa Laššákovej práve nízka účasť umožnila pokračovanie privatizácie a otvorila cestu k odpredaju dôležitých sektorov zahraničným investorom. Tvrdí, že tí, ktorí sa referenda nezúčastnili, nepriamo rozhodli o budúcnosti slovenského hospodárstva.

Zároveň sa pýtala, prečo politici zodpovední za tieto rozhodnutia nečelia po viac než dvadsiatich rokoch žiadnym právnym následkom. Sama však priznala, že išlo o politické rozhodnutia, ktoré boli v tom čase legálne schválené. Podľa nej preto dnes zostáva najdôležitejším sudcom samotný volič.

Laššáková tiež zdôraznila, že mnohí politici z éry pravicových reforiem už podľa nej skončili „v koši dejín“. Ako príklad uviedla Mikuláša Dzurindu či Ivana Mikloša, ktorí už dnes nehrajú výraznú úlohu v slovenskej politike. Tvrdí, že občania im vystavili účet vo voľbách a odmietli ich politické smerovanie.

V debate sa dotkla aj sociálnej politiky a ekonomických rozdielov medzi obyvateľmi. Poukázala na takzvaný Giniho index, ktorý meria rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Podľa nej patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšími rozdielmi v príjmoch v rámci Európy. Tvrdí, že v západných monarchiách, ako sú Belgicko, Holandsko či Švédsko, sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými omnoho väčšie.

Podľa političky však sociálny systém nie je zadarmo. Zdôraznila, že zdravotníctvo, školstvo a ďalšie verejné služby stoja štát obrovské peniaze. Kritizovala tiež pravicové vlády za nastavenie pravidiel, ktoré podľa nej zvýhodnili súkromné skupiny a obmedzili možnosti štátu zasahovať do strategických oblastí ekonomiky.

Na záver Laššáková upozornila, že dnešné vlády už nemôžu jednoducho zmeniť všetky rozhodnutia z minulosti, pretože Slovensku by mohli hroziť medzinárodné arbitráže a finančné spory. Tvrdí, že niektoré zmluvy uzavreté v minulosti sú pre štát nevýhodné, no ich zrušenie by mohlo mať ešte väčšie ekonomické následky.

Jej vystúpenie opäť otvorilo starú diskusiu o privatizácii, ekonomických reformách a smerovaní Slovenska po roku 1989. Kým jedni ju podporujú a hovoria o obrane národných záujmov, druhí ju obviňujú z populizmu a zjednodušovania komplikovaných ekonomických tém.