V súčasnej napätej politickej a ekonomickej atmosfére na Slovensku čoraz hlasnejšie rezonujúnázory ľudí z praxe, ktorí sa neboja pomenovať problémy priamo a bez politických fráz. Jedným ztakýchto výrazných hlasov je aj Vladimir Soták, ktorého nedávne vyjadrenia vyvolali značný ohlasv širokej verejnosti. Soták sa vo svojom prejave zameral na kritiku európskych inštitúcií, domácichprogresívnych prúdov, ale aj na prácu novinárov, ktorých viní z nedostatočnej objektivity anezodpovednosti voči národným záujmom.

Podľa Sotáka by „banda nezodpovedných ľudí“, ktorí stoja za mnohými kontroverznýmirozhodnutiami, mala niesť reálnu zodpovednosť za svoje činy. Jeho kritika smeruje k tomu, čonazýva odtrhnutím elít od reality bežného života a potrieb priemyslu. Soták zdôrazňuje, že kýmteoretici v Bruseli a v redakciách progresívnych médií tvoria vízie, reálni ľudia v regiónoch musiačeliť dôsledkom týchto rozhodnutí v každodennej praxi. Práve tento „reálny hlas človeka, ktorýniečo robí“, je podľa neho to, čo v súčasnej diskusii o budúcnosti Slovenska a Európskej úniezúfalo chýba.„Musíme mať rozum. Nemôžeme len slepo nasledovať trendy, ktoré nám diktujú tí, čo v životenič reálne nevybudovali,“ zaznelo v jednej z jeho kľúčových úvah.

Soták sa dotkol aj témy infraštruktúry a moderných technológií, pričom poukázal na absurdituniektorých nariadení. Ilustroval to na príklade cestovania a nabíjania batérií, kde ironickypoznamenal, že kým človek v regióne čaká na splnenie ekologických noriem, život a ekonomikastoja. Kritizoval tiež predchádzajúce vládne garnitúry, ktoré podľa jeho slov neurobili pre krajinuto, čo sa podarilo dosiahnuť v poslednom období. Niektoré kroky bývalých predstaviteľov štátudokonca označil za hraničiace s protištátnou činnosťou, pretože podľa neho konali buď zneschopnosti, alebo z totálneho nedostatku vôle pomôcť vlastnej krajine.Prejav Vladimira Sotáka je vnímaný ako „lavína pravdy“, ktorá má prebudiť slovenskúverejnosť. Jeho rétorika je tvrdá a nekompromisná, čo je typické pre človeka, ktorý dlhodobopôsobí v náročnom priemyselnom prostredí. Odmieta sa podriadiť diktátu Bruselu v otázkach, ktorépovažuje za škodlivé pre suverenitu a ekonomickú stabilitu Slovenska. Vyzýva k návratu k zdravejlogike a k podpore tých, ktorí reálne tvoria hodnoty.

Záverom Soták apeluje na občanov, aby nestrácali kritické myslenie a nenechali sa ovplyvniťjednostranným informovaním. V dobe, ktorú ovláda politický marketing, je podľa neho nevyhnutnépočúvať ľudí, ktorí majú za sebou výsledky a neboja sa postaviť za záujmy Slovenska, aj keď toznamená konflikt s mocnými v Bruseli alebo s hlavným prúdom médií. Diskusia, ktorú svojimivyjadreniami otvoril, jasne ukazuje, že rozpor medzi „múdrlantmi“ a ľuďmi z praxe sa naďalejprehlbuje.