by 
Podľa Ficových slov mali Slovenská informačná služba aj vojenské spravodajstvo tieto tvrdenia vyvrátiť. Premiér zdôraznil, že neexistujú dôkazy o tom, že by migranti boli cielene presúvaní na Slovensko na základe dohody medzi politickými aktérmi. Zároveň tvrdí, že ak by takéto informácie existovali, dostali by sa aj k prezidentke Zuzana Čaputová a stali by sa významnou témou predvolebnej kampane.
Do celej situácie vstupuje aj meno maďarského politika Péter Magyar, ktorého vyjadrenia o migrácii Fico označil za nepodložené. Podľa premiéra ide o politickú taktiku, ktorá má vyvolať pozornosť bez predloženia dôkazov.
Okrem migračnej témy sa premiér venoval aj energetike. Opätovne otvoril otázku zvýšenia podielu štátu v spoločnosti Slovenské elektrárne na 51 %, čo by znamenalo získanie väčšinovej kontroly nad strategickým podnikom. Tento krok prezentuje ako súčasť snahy o posilnenie energetickej suverenity Slovenska.
Dôležitou témou zostáva aj ropovod Družba. Fico naznačil, že obnovenie dodávok ropy môže súvisieť s rokovaniami o finančnej pomoci pre Ukrajinu v rámci Európska únia. Zároveň vyjadril nedôveru voči schopnosti Ukrajiny dodržiavať dohody, čo podľa neho komplikuje stabilitu v regióne.
Treba však zdôrazniť, že mnohé z týchto tvrdení sú súčasťou politického konfliktu a nie všetky sú nezávisle overené. Migračná kríza v roku 2023 mala viacero príčin, vrátane legislatívnych opatrení a situácie na vonkajších hraniciach EÚ, a jej interpretácia sa medzi jednotlivými politickými tábormi líši.
Celá situácia ukazuje, ako sa bezpečnostné a ekonomické témy stávajú nástrojom politického boja. Silné vyhlásenia a vzájomné obviňovanie síce priťahujú pozornosť, no zároveň zvyšujú napätie v spoločnosti.
Pre verejnosť je preto dôležité pristupovať k podobným informáciám kriticky, sledovať viacero zdrojov a rozlišovať medzi faktami a politickou rétorikou. Vývoj v najbližších mesiacoch ukáže, či sa tieto spory pretavia do konkrétnych rozhodnutí, alebo zostanú súčasťou predvolebnej dynamiky.
