by 
Slovenská politická scéna zažíva ďalší ostrý spor medzi predstaviteľmi vlády, generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a europoslancom Ľubošom Blahom. Najnovšia kontroverzia súvisí s rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR týkajúcim sa darovania slovenskej vojenskej techniky Ukrajine počas predchádzajúcej vlády.
Generálna prokuratúra 24. septembra 2026 oznámila, že preskúmala postup polície a Krajskej prokuratúry v Bratislave v prípade darovania vojenskej techniky. Išlo okrem iného o stíhačky MiG-29, systémy KUB, radarovú techniku a ďalší vojenský materiál. Záverom preskúmania bolo, že predchádzajúce rozhodnutia boli podľa trestnoprávneho posúdenia zákonné a konaním vtedajších predstaviteľov vlády nebola naplnená skutková podstata trestného činu.
Fico rozhodnutie ostro kritizoval
Rozhodnutie prokuratúry vyvolalo ostrú reakciu premiéra Roberta Fica. Ten kritizoval postup Maroša Žilinku a uviedol, že generálny prokurátor podľa jeho názoru svojím pôsobením pripravil Generálnu prokuratúru o dôveru. Fico zároveň otvoril otázku možných zákonných zmien fungovania prokuratúry.
Žilinka na premiérove vyjadrenia reagoval verejne. Jeho slová označil za útok na orgán ochrany práva a upozornil, že podobne vyhrotená komunikácia môže mať vážne následky.
Spor medzi premiérom a generálnym prokurátorom pritom nie je úplne nový. Už začiatkom septembra Fico vyzval Žilinku na odchod z funkcie. Žilinka následne uviedol, že odstúpiť nemieni.
Do konfliktu vstúpil aj Ľuboš Blaha
Kritiku rozhodnutia Generálnej prokuratúry následne výrazne zosilnil europoslanec Ľuboš Blaha. Ten verejne spochybnil závery prokuratúry a oznámil, že podáva trestné oznámenie na Maroša Žilinku.
Blaha tvrdí, že rozhodnutie týkajúce sa darovania vojenskej techniky bolo nesprávne a že pri postupe generálneho prokurátora existuje podľa neho podozrenie na prekročenie právomocí. Tieto tvrdenia však predstavujú Blahov politický a právny názor a samotné podanie trestného oznámenia neznamená, že sa trestný čin stal.
Blaha zároveň kritizoval Žilinkovu reakciu na Ficove výroky a použil voči nemu veľmi ostrú politickú rétoriku. Vo svojom vystúpení ho dokonca vyzval, aby odišiel zo Slovenska, pričom zároveň hovoril o potrebe prokurátora, ktorý by sa jeho trestným oznámením zaoberal.
Hodnota vojenskej pomoci
Jednou z tém sporu je aj hodnota vojenskej techniky poskytnutej Ukrajine. Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu SR dosiahla hodnota darovaného vojenského majetku od začiatku ruskej invázie takmer 700 miliónov eur. Kontrolóri zároveň upozornili na viaceré nedostatky pri evidencii a riadení procesu. Samotná hodnota majetku však podľa dostupných informácií nepredstavuje dôkaz, že došlo k spáchaniu trestného činu.
V prípade MiG-29 a systému KUB bolo trestné stíhanie zastavené už 31. októbra 2025. Následná sťažnosť bola v januári 2026 zamietnutá a Generálna prokuratúra teraz opätovne preskúmala zákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí.
Spor sa presúva aj na úroveň fungovania prokuratúry
Do verejnej diskusie vstúpila aj Rada prokurátorov, ktorá upozornila na potrebu využívania zákonných procesných mechanizmov pri preverovaní rozhodnutí prokurátorov. Podľa jej stanoviska môže politický tlak na prokuratúru zvyšovať neistotu a vplývať na dôveru v právny štát.
Situácia sa následne ešte viac vyostrila po tom, čo Maroš Žilinka a jeho manželka čelili vyhrážke bombovým útokom. Polícia v tejto veci vykonáva potrebné úkony. Verejne však nebolo preukázané, že by medzi touto vyhrážkou a konkrétnymi vyjadreniami Roberta Fica alebo Ľuboša Blahu existoval príčinný súvis.
Čo bude nasledovať?
Ďalší vývoj bude závisieť aj od toho, ako bude príslušnými orgánmi posúdené Blahovo trestné oznámenie a či prinesie nové právne skutočnosti. Zároveň zostáva otvorená širšia politická diskusia o fungovaní Generálnej prokuratúry a o vzťahu výkonnej moci k prokuratúre.
Aktuálny spor tak nie je iba otázkou samotného darovania vojenskej techniky Ukrajine. S
