Vzťah medzi bývalým špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa v posledných mesiacoch opäť dostal do centra verejnej pozornosti. V politických a mediálnych debatách sa začali objavovať tvrdenia o údajnej zákulisnej dohode či dokonca „tajnom pakte“, ktorý by mal vysvetľovať pokračujúce pôsobenie Lipšica na Generálnej prokuratúre.

Dostupné verejné informácie však takúto dohodu nepotvrdzujú. Naopak, medzi Žilinkom a Lipšicom boli v minulosti zdokumentované výrazné pracovné a disciplinárne konflikty.

Disciplinárny spor medzi Žilinkom a Lipšicom

Jedným z najdôležitejších faktov v celom prípade je disciplinárne konanie, ktoré voči Lipšicovi inicioval práve Maroš Žilinka.

Generálny prokurátor žiadal, aby bol Lipšic preložený na prokuratúru nižšieho stupňa. Najvyšší správny súd však v januári 2026 nevyhovel návrhu v celom rozsahu. Lipšica uznal za vinného iba v jednom z troch disciplinárnych bodov a namiesto navrhovaného preloženia mu uložil písomné pokarhanie. Zároveň mal uhradiť trovy konania vo výške 120 eur.

Spor sa týkal okrem iného konfliktu na chodbe Generálnej prokuratúry. Žilinka vo svojom disciplinárnom návrhu tvrdil, že Lipšic sa dostal do ostrej slovnej výmeny s riaditeľkou personálneho úradu Elenou Černou. Niektoré ďalšie tvrdenia zo Žilinkovho návrhu však disciplinárny senát vzhľadom na rozporné svedectvá neprevzal.

Táto skutočnosť je dôležitá aj pri hodnotení tvrdení o údajnom „tajnom pakte“. Verejne zdokumentované udalosti totiž skôr ukazujú na existenciu sporov než na potvrdené politické alebo pracovné spojenectvo.

Odkiaľ sa vzali reči o „tajnej dohode“?

Otázka, prečo Daniel Lipšic naďalej pôsobí na Generálnej prokuratúre napriek predchádzajúcim konfliktom, sa v septembri 2026 stala predmetom novej politickej diskusie.

Tému otvorene kritizoval premiér Robert Fico. Ten začiatkom septembra vyzval Maroša Žilinku, aby zvážil svoje odstúpenie z funkcie. Fico zároveň kritizoval skutočnosť, že na Generálnej prokuratúre naďalej pôsobia Daniel Lipšic a Peter Kysel.

Ficove vyjadrenia však predstavujú politickú kritiku a samy osebe nie sú dôkazom existencie tajnej dohody medzi Žilinkom a Lipšicom.

Práve z tejto politickej diskusie a otázok okolo personálneho pôsobenia na Generálnej prokuratúre sa následne začali rozvíjať špekulácie o údajnom zákulisnom vzťahu medzi oboma mužmi.

Prípad Vladimíra Pčolinského opäť otvoril staré spory

Do celej diskusie vstupuje aj kauza bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

V septembri 2026 sa opäť diskutovalo o postupe prokuratúry, úradných záznamoch a rozhodnutiach súvisiacich s týmto prípadom. Daniel Lipšic sa k niektorým udalostiam verejne vyjadroval a postup vedenia Generálnej prokuratúry sa stal predmetom politickej kritiky.

Práve otázky okolo Pčolinského prípadu prispeli k obnovenému konfliktu medzi politickými predstaviteľmi a vedením Generálnej prokuratúry.

Robert Fico vo svojej kritike spojil tému Pčolinského s otázkou, prečo Lipšic a ďalší prokurátori naďalej pôsobia na Generálnej prokuratúre. Zároveň tvrdil, že Žilinka je podľa neho pod vplyvom prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry. Ide však o Ficovo politické tvrdenie, nie o nezávisle potvrdený fakt.

Tajný pakt zatiaľ nikto nepreukázal

Napriek dramatickým formuláciám, ktoré sa objavujú v komentároch a na sociálnych sieťach, zatiaľ nie sú verejne dostupné dôkazy potvrdzujúce existenciu konkrétnej tajnej dohody medzi Lipšicom a Žilinkom.

Dostupné informácie skôr ukazujú komplikovaný vzťah poznačený pracovnými konfliktmi, disciplinárnym konaním a následnou politickou kritikou.

Preto je dôležité rozlišovať medzi tromi rozdielnymi kategóriami:

Po prvé – potvrdené skutočnosti: Žilinka inicioval disciplinárne konanie voči Lipšicovi a Najvyšší správny súd v januári 2026 rozhodol o jeho čiastočnej zodpovednosti.

Po druhé – politické tvrdenia: Robert Fico verejne kritizoval Žilinku a vyzval ho na zváženie odstúpenia.

Po tretie – špekulácie: Objavili sa tvrdenia o údajnom „tajnom pakte“ medzi Lipšicom a Žilinkom, no verejne dostupné informácie zatiaľ takúto dohodu nepotvrdzujú.

Príbeh tak zostáva otvorený

Prípad Lipšica a Žilinku preto naďalej vyvoláva otázky o fungovaní Generálnej prokuratúry, personálnych rozhodnutiach a politických sporoch okolo slovenskej justície.

Kým sa však neobjavia konkrétne dokumenty alebo iné overiteľné dôkazy, tvrdenie o „tajnom pakte“ nemožno prezentovať ako preukázaný fakt.

Isté je zatiaľ iba to, že konflikt okolo Generálnej prokuratúry pokračuje a politický tlak na jej vedenie sa v septembri 2026 výrazne zvýšil.