Robert Fico opäť ostro zaútočil na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Premiér tvrdí, že vedenie Generálnej prokuratúry zlyháva a Žilinka by mal zo svojej funkcie odstúpiť. Generálny prokurátor však odmieta ustúpiť a odkazuje premiérovi, že sa podľa neho „fatálne mýli“.

Slovenská politická scéna zažíva ďalšie vyhrotenie konfliktu medzi vládou a Generálnou prokuratúrou. Premiér Robert Fico sa vo svojom videu vrátil k viacerým kontroverzným udalostiam z obdobia rokov 2020 až 2023 a spojil ich s otázkou zodpovednosti generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Fico tvrdí, že počas predchádzajúcich vlád čelil ako opozičný politik viacerým trestným konaniam a že Žilinka podľa jeho názoru nedostatočne reagoval na postup orgánov činných v trestnom konaní.

Premiér zároveň pripomenul prípady, ktoré sa týkali väzobného stíhania a úmrtí Milana Lučanského či Ľubomíra Krivočenka. Práve tieto udalosti patria medzi najcitlivejšie témy slovenskej politickej diskusie posledných rokov.

Fico spochybňuje Žilinkovo pôsobenie

Podľa premiéra sa generálny prokurátor v minulosti nedostatočne postavil proti tomu, čo Fico označuje za politizáciu trestného práva.

Fico zároveň poukazuje na viaceré aktuálne rozhodnutia prokuratúry a tvrdí, že Žilinka by mal niesť politickú a inštitucionálnu zodpovednosť za fungovanie úradu, ktorý vedie.

Jeho kritika však nie je iba o jednotlivých prípadoch. Premiér otvorene hovorí o potrebe zmien a pripúšťa širšiu reformu prokuratúry.

Žilinka: „Fatálne sa mýlite“

Maroš Žilinka na Ficove slová reagoval odmietavo.

Generálny prokurátor uviedol, že premiér sa podľa neho vo svojich tvrdeniach zásadne mýli. Zároveň dal najavo, že nemá v úmysle opustiť svoju funkciu pred skončením svojho mandátu.

Žilinka tvrdí, že Generálna prokuratúra musí zostať nezávislá od politickej moci a že rozhodovanie prokurátorov nemôže byť prispôsobované predstavám predsedu vlády.

Podľa neho môže byť kritika práce prokuratúry legitímna, no politický tlak na konkrétne personálne rozhodnutie už predstavuje vážnejší problém.

Spor sa dotýka aj minulosti

Jednou z tém, ktoré Fico vo svojom vystúpení otvoril, je obdobie vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Premiér pripomína, že v tom čase čelil ako opozičný politik trestným obvineniam. Zároveň však dostupné záznamy ukazujú, že jednotlivé prípady mali rozdielny právny základ a nemožno ich všetky jednoducho označiť za stíhanie výlučne pre politickú činnosť.

Niektoré obvinenia boli neskôr zrušené. To však samo osebe právne nepotvrdzuje, že celé vyšetrovanie bolo motivované politicky.

Práve táto hranica medzi politickým hodnotením a právne preukázanými skutočnosťami je v súčasnom konflikte mimoriadne dôležitá.

Milan Lučanský zostáva citlivou témou

Fico sa vrátil aj k smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského.

Jeho prípad sa stal jedným zo symbolov politicky mimoriadne napätého obdobia po parlamentných voľbách v roku 2020.

Doterajšie vyšetrovania však nepotvrdili, že by Lučanského smrť bola spôsobená inou osobou. Kontrolné orgány ani následné preverovania nepredložili dôkaz, ktorý by potvrdzoval cudzie zavinenie.

Preto je potrebné rozlišovať medzi politickými otázkami týkajúcimi sa podmienok vo väzbe a tvrdením, že existuje právne potvrdený dôkaz o úmyselnom zavinení jeho smrti. Takýto záver z dostupných vyšetrovaní nevyplýva.

Ako bol Žilinka zvolený?

Fico zároveň kritizuje spôsob, akým sa Žilinka dostal do funkcie generálneho prokurátora.

Žilinku parlament zvolil v roku 2020 počas vlády Igora Matoviča. Označenie, že bol jednoducho „nominantom vlády“, je však podľa dostupných údajov príliš zjednodušené.

Do voľby ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa Petra Hajšelová. Za jeho zvolenie následne hlasovala výrazná väčšina prítomných poslancov – 132 zo 147. Podporu teda získal naprieč širším politickým spektrom.

Do centra sporu sa dostal aj Vladimír Pčolinský

Aktuálne vyhrotenie konfliktu medzi Ficom a Žilinkom súvisí aj s kauzou bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

Premiér tvrdí, že v prípade existoval dôkaz, ktorý podľa jeho názoru nebol správne zohľadnený a mohol byť v prospech Pčolinského.

Fico za postup v tejto veci kritizuje konkrétnych predstaviteľov prokuratúry a tvrdí, že generálny prokurátor by mal za fungovanie systému niesť väčšiu zodpovednosť.

Žilinka naopak odmieta, aby právne otázky riešil premiér politickými vyhláseniami. Podľa jeho postoja majú o právnych otázkach rozhodovať príslušné orgány a súdy, nie politické vedenie vlády.

Ide už o boj o nezávislosť prokuratúry?

Práve tu sa konflikt dostáva do širšej roviny.

Fico tvrdí, že nezávislosť prokuratúry nemôže znamenať úplnú nedotknuteľnosť jej vedenia. Podľa premiéra musí existovať zodpovednosť za rozhodnutia a fungovanie celej inštitúcie.

Žilinka však tvrdí, že súčasný tlak môže viesť k politickému ovládnutiu Generálnej prokuratúry.

Na otázku nezávislosti prokuratúry upozorňovali aj ďalšie profesijné a verejné inštitúcie. Spor preto už dávno nie je iba osobným konfliktom medzi premiérom a generálnym prokurátorom.

Fico chce odchod, Žilinka odmieta

Situácia je v súčasnosti jasná.

Robert Fico chce, aby Maroš Žilinka zo svojej funkcie odišiel. Premiér zároveň naznačuje, že ak sa tak nestane, môže prísť k širším zmenám v oblasti prokuratúry.

Žilinka však odchod odmieta a deklaruje, že chce vo funkcii zostať až do skončenia svojho sedemročného mandátu.

Obaja pritom používajú úplne odlišný pohľad na rovnaký problém.

Fico hovorí o zodpovednosti, nefunkčnosti a potrebe reformy.

Žilinka hovorí o nezávislosti prokuratúry a politickom nátlaku.

„Usvedčil“ Fico Žilinku?

Samotné Ficovo video nemožno považovať za právne usvedčenie generálneho prokurátora.

Premiér v ňom predložil svoju politickú interpretáciu udalostí a otvoril otázky týkajúce sa práce Generálnej prokuratúry. Niektoré z jeho tvrdení však zostávajú predmetom politického sporu alebo sú zložitejšie, než naznačuje samotná politická rétorika.

Na druhej strane Žilinka bude musieť čeliť otázke, do akej miery nesie ako šéf Generálnej prokuratúry zodpovednosť za kontroverzné rozhodnutia a postupy ľudí pôsobiacich v inštitúcii pod jeho vedením.

Práve táto otázka môže byť jedným z kľúčových bodov ďalšieho politického súboja.

Konflikt sa môže ešte vyostriť

Spor medzi Robertom Ficom a Marošom Žilinkom tak zatiaľ nemá koniec.

Premiér naďalej požaduje zmenu a hovorí o reforme prokuratúry. Generálny prokurátor odmieta odstúpiť a varuje pred politickým zasahovaním do nezávislosti inštitúcie.

Výsledkom je konflikt, ktorý presahuje osobný spor dvoch vysokopostavených predstaviteľov.

V hre je totiž aj otázka, akým spôsobom bude na Slovensku v budúcnosti fungovať vzťah medzi výkonnou mocou a prokuratúrou a kde presne sa má končiť politická zodpovednosť a začínať nezávislosť justičných orgánov.

Jedno je isté: ostré odkazy medzi Ficom a Žilinkom týmto nekončia a ďalší vývoj môže výrazne ovplyvniť podobu slovenskej prokuratúry.