Napätie medzi predstaviteľmi vlády a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom pokračuje. Do čoraz ostrejšej verejnej diskusie sa najnovšie zapojil aj minister obrany Robert Kaliňák, ktorý požaduje vysvetlenia k rozhodnutiam Generálnej prokuratúry.

Kaliňák odmieta tvrdenie, že samotné kladenie otázok zo strany politikov automaticky predstavuje zásah do nezávislosti prokuratúry. Podľa jeho argumentácie platí, že ak existuje podozrenie alebo pochybnosti o zákonnosti určitého postupu, príslušný predstaviteľ by mal byť pripravený svoje rozhodnutia vysvetliť.

Kaliňák žiada odpovede

Minister obrany upozornil najmä na rozhodnutia prokuratúry v citlivých prípadoch. Otázky podľa neho vyvolávajú napríklad personálne zmeny pri niektorých prípadoch a dôvody, pre ktoré boli jednotlivé rozhodnutia prijaté.

Kaliňák poukazuje na to, že podobné otázky vznikali aj v minulosti, keď dochádzalo k výmenám vyšetrovateľov v medializovaných kauzách.

Podľa ministra by preto rovnaký princíp mal platiť aj pri rozhodnutiach najvyšších predstaviteľov prokuratúry. Ak má verejnosť pochybnosti o určitom postupe, podľa Kaliňáka je legitímne žiadať vysvetlenie.

V centre pozornosti sú aj zastavené konania

Kaliňák už skôr uvádzal, že ministerstvá podali viacero podnetov týkajúcich sa podozrení z korupcie. Pri niektorých prípadoch však podľa jeho vyjadrení došlo k zastaveniu konania.

Práve tieto rozhodnutia sa stali jedným z dôvodov, prečo minister požaduje podrobnejšie vysvetlenie. Tvrdí, že nezávislosť prokuratúry by podľa neho nemala znamenať úplnú absenciu verejnej kontroly alebo možnosti klásť otázky.

Fico vyzval Žilinku na odstúpenie

Napätie ešte výraznejšie vzrástlo po verejnom vystúpení premiéra Roberta Fica. Ten 8. septembra vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby zvážil svoje odstúpenie.

Žilinka takúto možnosť odmietol a deklaroval, že chce vo svojej funkcii pokračovať až do konca svojho mandátu. Zároveň označil Ficove vyjadrenia za politický tlak.

Do sporu sa následne zapojila aj Rada prokurátorov SR. Tá upozornila, že verejný tlak na generálneho prokurátora môže podľa jej stanoviska prekračovať hranice legitímnej politickej kritiky. Zároveň zdôraznila, že postup prokurátorov v konkrétnych trestných veciach by mal byť preskúmavaný prostredníctvom zákonných procesných mechanizmov.

Nezávislosť verzus verejná kontrola

Jadrom sporu je otázka, kde sa končí legitímna politická kritika a kde už začína neprimeraný tlak na nezávislú prokuratúru.

Kaliňák zastáva názor, že vysoké právomoci musia byť spojené aj so zodpovednosťou voči verejnosti. Podľa neho by mal byť generálny prokurátor schopný reagovať na otázky týkajúce sa citlivých rozhodnutí.

Žilinka naopak dlhodobo zdôrazňuje, že predstavitelia výkonnej a zákonodarnej moci nemajú zasahovať do rozhodovania prokuratúry v konkrétnych prípadoch.

Výsledkom je pokračujúca konfrontácia, ktorá zatiaľ nevykazuje známky upokojenia. Na jednej strane stoja požiadavky vlády na vysvetlenie sporných rozhodnutí, na druhej strane argument o zachovaní nezávislosti prokuratúry.

Spor medzi Robertom Kaliňákom, Robertom Ficom a Marošom Žilinkom tak môže mať ďalšie pokračovanie. Otázkou zostáva, či sa podarí nájsť hranicu medzi politickou kontrolou, verejnou zodpovednosťou a nezávislosťou prokuratúry.

Poznámka: Článok je prepracovaním obsahu dodaného zdroja a jednotlivé politické tvrdenia sú prezentované ako postoje alebo vyjadrenia zainteresovaných aktérov.