by 
Napätá atmosféra medzi politikmi a médiami na Slovensku sa opäť dostala do centra pozornosti. Na tlačovej konferencii ministerstva životného prostredia došlo k ostrej slovnej výmene medzi ministrom Tomášom Tarabom a reportérkou televízie Markíza Martinou Törökovou.
Pôvodnou témou boli otázky týkajúce sa právnych služieb a výdavkov ministerstva. Namiesto pokojnej diskusie o konkrétnej zákazke sa však pozornosť postupne presunula na spôsob, akým novinári získavajú informácie a pripravujú svoje otázky.
Taraba položil nepríjemnú otázku
Jedným z najvýraznejších momentov tlačovej konferencie bola Tarabova reakcia na otázku reportérky. Minister sa jej priamo opýtal, či jej otázku neposlal niekto prostredníctvom SMS.
Taraba tým naznačil, že otázka mohla byť súčasťou širšej koordinácie. Samotná výmena však podľa dostupných informácií nepredstavuje dôkaz, že by reportérka dostala politický pokyn alebo že by jej otázky niekto riadil.
Práve táto poznámka však okamžite zmenila charakter celej tlačovej konferencie. Namiesto samotnej zákazky sa začalo diskutovať o nezávislosti médií, práci novinárov a o tom, do akej miery môžu byť otázky na politikov ovplyvnené informáciami z rôznych zdrojov.
Minister hovoril aj o zákazke za právne služby
Taraba sa následne snažil vrátiť k pôvodnej téme. Tvrdil, že jeho rezort pri predmetnej zákazke oslovil päť právnických kancelárií.
Podľa jeho interpretácie tak ministerstvo postupovalo nad rámec toho, čo bolo pri danej finančnej hranici nevyhnutné, s cieľom získať výhodnejšiu ponuku. Zároveň poukazoval na prípady z minulosti, pri ktorých sa podľa neho pracovalo s podstatne vyššími sumami.
Minister tak vytiahol argument o údajnom dvojitom metri. Jeho pozícia je, že ak médiá venujú veľkú pozornosť stovkám tisíc eur pri súčasných rozhodnutiach, mali by rovnakú pozornosť venovať aj oveľa väčším zákazkám z minulosti.
Kritici upozorňujú na inú stránku sporu
Na druhej strane však platí, že kontrola verejných financií patrí medzi legitímne úlohy médií bez ohľadu na to, kto je momentálne pri moci.
Samotné tvrdenie, že v minulosti boli uzatvorené väčšie zákazky, automaticky neznamená, že súčasná zákazka nemá byť predmetom otázok. Rovnako však ani kritická otázka novinára sama osebe nedokazuje pochybenie ministerstva.
Rozhodujúce preto zostávajú dokumenty, podmienky zákazky a spôsob, akým ministerstvo pri jej zadávaní postupovalo.
Spor medzi Tarabom a Törökovou nie je nový
Konflikt medzi Tomášom Tarabom a Martinou Törökovou pritom nie je úplnou novinkou. Ich vzájomné slovné prestrelky sa objavili už v minulosti a stali sa súčasťou širšieho napätia medzi predstaviteľmi vlády a niektorými médiami.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka v auguste 2025 uviedlo, že od roku 2023 zaznamenalo najmenej 16 prípadov urážok, vyhrážok alebo pokusov o diskreditáciu Törökovej zo strany politikov a ich podporovateľov. Centrum zároveň upozornilo na rozdiel medzi legitímnou kritikou novinárskej práce a osobnými útokmi či zastrašovaním.
Aj verejnoprávne spravodajstvo už v minulosti informovalo o napätej atmosfére medzi politikmi a novinármi a pripomenulo ostré vyjadrenia Tomáša Tarabu smerom k Törökovej.
Jedna otázka zatienila celý prípad
Najväčšiu pozornosť tak napokon nevyvolala samotná hodnota právnych služieb, ale otázka, ktorú Taraba položil novinárke pred kamerami.
Ak by existovali dôkazy o koordinovaní otázok s politickým cieľom, išlo by o relevantnú tému pre diskusiu o fungovaní médií. Bez takýchto dôkazov však zostáva tvrdenie o údajnom „pokyne cez SMS“ iba podozrením či politickou interpretáciou.
Naopak, ak ministerstvo tvrdí, že zákazku pripravilo transparentne a oslovilo viacero subjektov, najlepšou odpoveďou na pochybnosti sú konkrétne dokumenty a údaje o procese obstarávania.
Čo zostáva najdôležitejšie?
Celá udalosť tak odhaľuje širší problém slovenskej politiky – rastúce napätie medzi predstaviteľmi vlády a časťou médií.
Politici majú právo upozorňovať na chyby novinárov či kritizovať spôsob práce médií. Novinári však majú zároveň právo klásť otázky týkajúce sa verejných financií a rozhodnutí štátnych inštitúcií.
O tom, kto mal v tomto slovnom súboji pravdu, napokon nerozhodne hlasnejšia veta pred kamerami.
Rozhodnúť by mali fakty, dokumenty a odpovede na jednoduchú otázku: Boli verejné peniaze použité zákonne, transparentne a hospodárne?
A práve na túto otázku nestačí ani ostrá výmena medzi ministrom a novinárkou. Potrebné sú konkrétne dôkazy.
