Slovenská vláda vysiela do Bruselu čoraz výraznejší signál, že pri rokovaniach o budúcnosti Európskej únie nechce zostať iba pasívnym prijímateľom rozhodnutí. Premiér Robert Fico otvorene zdôrazňuje potrebu chrániť slovenské ekonomické záujmy, dostupnosť energií, poľnohospodárstvo a finančné zdroje určené na rozvoj regiónov.

Jednou z kľúčových tém je pripravovaný rozpočet Európskej únie na obdobie rokov 2028 až 2034. Bratislava chce, aby v ňom zostal dostatočný priestor pre kohéznu politiku a podporu poľnohospodárstva. Podľa slovenskej vlády ide o oblasti, ktoré majú priamy vplyv na životnú úroveň obyvateľov a rozvoj jednotlivých regiónov.

Robert Fico v posledných mesiacoch opakovane zdôrazňuje, že Slovensko chce byť aktívnym spolutvorcom európskej politiky. Na aprílovom neformálnom samite EÚ vyhlásil, že Slovensko nie je „filiálka Bruselu“ a odmieta byť iba pasívnym prijímateľom agendy prichádzajúcej z európskych inštitúcií. Zároveň však zdôraznil, že Bratislava chce byť konštruktívnym partnerom pri hľadaní spoločných európskych riešení.

Práve otázka rovnováhy medzi spoločnými európskymi záujmami a prioritami jednotlivých členských krajín bude patriť medzi najcitlivejšie témy nasledujúceho obdobia.

Boj o budúci rozpočet EÚ

Slovensko odmieta výrazné oslabovanie kohéznej politiky. Bratislava argumentuje tým, že finančné prostriedky z európskeho rozpočtu majú pomáhať regiónom dobiehať ekonomicky silnejšie časti Únie.

Podľa Ficovej argumentácie nemožno tieto peniaze vnímať ako jednoduchú finančnú pomoc. Slovensko po vstupe do EÚ otvorilo svoj trh zahraničným investíciám a zároveň veľká časť pracovnej sily odišla za prácou do iných členských štátov.

Vláda preto tvrdí, že kohézne fondy majú zostať významným nástrojom na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu hospodárskeho rozvoja.

Bratislava zároveň podporuje snahu dosiahnuť politickú dohodu o budúcom rozpočte EÚ ešte v roku 2026.

Poľnohospodárstvo zostáva citlivou témou

Ďalšou prioritou je financovanie poľnohospodárstva. Slovenská vláda upozorňuje na význam potravinovej bezpečnosti a potrebu zachovať konkurencieschopnosť domácich farmárov.

Obavy Bratislavy súvisia aj s tým, že prípadné presúvanie finančných zdrojov do nových európskych programov by mohlo oslabiť tradičné politiky, ktoré majú priamy vplyv na vidiek a poľnohospodárske regióny.

Pre slovenskú vládu preto nebude dôležité iba to, koľko peňazí bude v budúcom rozpočte EÚ, ale aj spôsob, akým budú rozdelené medzi jednotlivé priority.

Energie: jeden z najväčších problémov Európy

Veľká časť Ficovej kritiky smeruje k energetickej politike Európskej únie.

Premiér dlhodobo upozorňuje, že vysoké ceny energií poškodzujú európsky priemysel a znižujú jeho konkurencieschopnosť. Na rokovaniach európskych lídrov preto presadzuje opatrenia, ktoré by mali znížiť energetické náklady domácností aj podnikov.

Vo februári 2026 Fico označil vysoké ceny energií za jeden z najvážnejších problémov, ktoré musí EÚ riešiť. Slovensko zároveň diskutuje o reforme spôsobu stanovovania cien elektriny a o vplyve cien plynu na elektrickú energiu.

Podľa slovenskej vlády musí klimatická politika zohľadňovať aj ekonomickú realitu európskeho priemyslu. Ak sú výrobné náklady v EÚ výrazne vyššie ako v Spojených štátoch, Číne alebo iných konkurenčných regiónoch, môže to vytvárať tlak na presun výroby mimo Európy.

Kritika Green Dealu a emisných povoleniek

Slovenská vláda zároveň kritizuje niektoré aspekty európskej klimatickej politiky vrátane systému emisných povoleniek ETS.

Bratislava tvrdí, že klimatické opatrenia by mali byť nastavené tak, aby neohrozovali konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, pracovné miesta a životnú úroveň obyvateľov.

Fico tento problém spája s budúcnosťou európskeho priemyslu. Na februárovom rokovaní s predstaviteľmi Rakúska a Česka sa medzi hlavnými témami objavili energetika, ETS, bezpečnosť dodávok plynu, infraštruktúra a konkurencieschopnosť EÚ.

Ukrajina a otázka rovnakých pravidiel

Citlivou témou zostáva aj rozširovanie Európskej únie.

Slovensko deklaruje podporu európskej perspektíve krajín západného Balkánu, zároveň však zdôrazňuje, že kandidátske krajiny by mali spĺňať rovnaké podmienky a kritériá.

Bratislava nechce, aby geopolitická situácia viedla k vytvoreniu osobitných pravidiel pre konkrétnu kandidátsku krajinu.

Táto otázka môže byť v najbližších rokoch mimoriadne významná, keďže rozširovanie Únie bude mať ekonomické, politické aj rozpočtové dôsledky.

Slovensko hľadá spojencov

Bratislava si zároveň uvedomuje, že pri rokovaniach v rámci EÚ bude potrebovať spojencov.

Dôležitú úlohu môže zohrávať spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky. Slovensko v júli 2026 prevzalo predsedníctvo V4 a medzi deklarované priority patrí okrem iného posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, otázka cien elektrickej energie a spoločné postoje k budúcemu európskemu rozpočtu.

Fico zároveň presadzuje myšlienku, že stredoeurópske krajiny by mali mať pri tvorbe európskej politiky silnejší hlas.

Energia ako otázka národnej bezpečnosti

Energetická bezpečnosť sa pre slovenskú vládu stáva nielen ekonomickou, ale aj strategickou otázkou.

Slovensko má významný podiel jadrovej energetiky a vláda sa snaží využívať túto pozíciu ako argument pri debatách o budúcnosti európskej energetiky. V júni 2026 Fico v súvislosti so spustením štvrtého bloku Mochoviec zdôraznil význam jadrovej energie pre slovenskú energetickú bezpečnosť.

Zároveň Bratislava upozorňuje na potrebu stabilných dodávok energií a konkurencieschopných cien.

Nové európske zdroje financovania vyvolávajú otázky

Ďalšou otázkou sú takzvané nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ.

Slovenská vláda je opatrná voči návrhom, ktoré by mohli viesť k vytvoreniu nových celoeurópskych príjmov alebo daňových mechanizmov. Bratislava chce zachovať dostatočnú kontrolu členských štátov nad tým, ako sa spoločné finančné zdroje získavajú a využívajú.

Práve financovanie budúceho rozpočtu môže byť jedným z najťažších bodov rokovaní medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami.

Tvrdšie rokovania môžu pokračovať

Slovensko tak vstupuje do ďalšieho obdobia s pomerne jasne formulovanými prioritami: ochrana kohéznych fondov, podpora poľnohospodárstva, nižšie ceny energií, konkurencieschopnosť priemyslu a dôraz na národné záujmy.

Neznamená to automaticky odchod Slovenska od európskej spolupráce. Ficova vláda zároveň deklaruje, že chce byť súčasťou EÚ a podieľať sa na spoločných riešeniach. Spor sa týka predovšetkým toho, akým spôsobom majú byť tieto riešenia prijímané a do akej miery majú zohľadňovať rozdielne ekonomické podmienky členských štátov.

Najbližšie mesiace preto môžu priniesť intenzívne rokovania o budúcom rozpočte, energetike, poľnohospodárstve aj rozširovaní Únie.

Pre Bratislavu bude rozhodujúce, či dokáže pre svoje požiadavky získať dostatočne silnú podporu medzi ďalšími členskými štátmi.

Jedno je však čoraz zreteľnejšie: Slovensko chce mať pri rozhodnutiach, ktoré ovplyvnia jeho ekonomiku a životnú úroveň, výraznejšie slovo.