Kyjev čelí ďalšiemu vážnemu problému s personálnymi kapacitami. Kyrylo Budanov, ktorý od začiatku roka 2026 vedie Kanceláriu prezidenta Ukrajiny, verejne uviedol, že krajina potrebuje mobilizovať najmenej 30 000 ľudí mesačne, aby dokázala udržať súčasnú situáciu na fronte.

Je to číslo, ktoré vyvolalo veľkú pozornosť, pretože predstavuje približne 1 000 nových ľudí denne. Samotné číslo však nemožno automaticky premeniť na tvrdenie, že Ukrajina každý deň stráca presne 1 000 vojakov. Budanov hovoril o minimálnom počte potrebnom na udržanie súčasného stavu, nie o oficiálne potvrdenom dennom počte zabitých, zranených alebo nezvestných.

Budanov zároveň upozornil, že rýchle ukončenie vojny nepovažuje za realistické a že otázka mobilizácie zostane jedným z najťažších problémov pre ukrajinské vedenie. Podľa jeho slov jednoducho nie je možné dlhodobo mobilizovať menej než 30-tisíc ľudí mesačne bez toho, aby sa tým ohrozila schopnosť armády udržať súčasné pozície.

Čo vlastne znamená číslo 30 000?

Práve tu sa začína najdôležitejšia časť celej diskusie.

Požiadavka na 30 000 nových ľudí mesačne ukazuje, že ukrajinská armáda potrebuje pravidelný prísun personálu nielen na prípadné posilnenie frontu, ale predovšetkým na udržanie existujúcej kapacity. Budanov pritom sám priznal, že ide o obrovské číslo a že spôsob náboru sa môže meniť, no samotná potreba zostáva.

Nie je preto presné tvrdiť, že z uvedeného čísla možno priamo vypočítať počet ukrajinských bojových strát. Straty zahŕňajú zabitých, zranených, nezvestných, rotácie, odchody zo služby a ďalšie personálne faktory. Bez podrobnej metodiky ukrajinského vedenia sa preto nedá povedať, že „1 000 Ukrajincov denne je zabitých alebo zranených“.

To však nemení význam samotného Budanovovho vyjadrenia: personálna kríza je pre Kyjev reálnym problémom.

Do diskusie vstúpili aj ženy

Debata o nedostatku vojakov sa v posledných týždňoch rozšírila aj na otázku vojenskej služby žien.

Bývalý osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg verejne uviedol, že podporuje mobilizáciu žien, pričom argumentoval tým, že ženy môžu slúžiť rovnako efektívne ako muži.

To však neznamená, že Ukrajina zavádza povinnú mobilizáciu žien.

Ukrajinský parlamentný výbor pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo uviedol, že neexistuje návrh zákona ani interná iniciatíva smerujúca k povinnej mobilizácii žien. Ženy sa podľa súčasných pravidiel pripájajú k ukrajinským obranným silám na dobrovoľnej báze.

Aj preto je dôležité rozlišovať medzi verejnými návrhmi politikov či bývalých predstaviteľov a skutočnými rozhodnutiami ukrajinských úradov.

Ani Rusko však nie je bez personálnych problémov

Texty o tom, že Rusko údajne nemá žiadny problém s nedostatkom vojakov, sú rovnako príliš zjednodušené.

The Guardian nedávno informoval, že Rusko podľa západných predstaviteľov naberá približne 1 000 nových vojakov denne, no zároveň môže mesačne strácať približne o 6 000 mužov viac, než dokáže nahradiť.

Iné analýzy hovoria o desaťtisícoch ruských zabitých a zranených mesačne a upozorňujú, že Moskva sa napriek tomu zatiaľ snaží vyhnúť novej veľkej mobilizácii, akú uskutočnila v roku 2022.

Ukazuje sa teda, že personálna kríza existuje na oboch stranách, hoci jej rozsah, demografia a spôsob riešenia sa výrazne líšia.

Boje v Donbase zostávajú rozhodujúce

Personálne problémy prichádzajú v čase, keď Rusko naďalej vyvíja tlak na východnej Ukrajine.

Vladimir Putin 1. septembra tvrdil, že ruské jednotky počas augusta získali v Doneckej oblasti približne 270 štvorcových kilometrov a pokračujú smerom k strategicky významným mestám Sloviansk a Kramatorsk. Reuters zároveň upozornil, že tieto ruské tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

Práve preto treba byť opatrný aj pri tvrdeniach o konkrétnych ruských veliteľoch, údajných „prelomoch“ či pripravovaných operáciách smerom na ďalšie ukrajinské mestá. Mnohé z týchto tvrdení kolujú najmä prostredníctvom vojenských blogov, anonymných zdrojov alebo propagandistických kanálov a nie sú nezávisle potvrdené.

Útoky dronmi menia charakter vojny

Ďalším zásadným faktorom je masové nasadenie bezpilotných prostriedkov.

Ruské útoky na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá pokračujú a Ukrajina zároveň rozširuje vlastnú výrobu a používanie dronov proti ruským cieľom. V posledných týždňoch boli zaznamenané rozsiahle útoky na energetické, logistické a priemyselné objekty na oboch stranách.

Reuters zároveň informoval o rastúcom využívaní improvizovanej ochrany proti dronom aj v Čiernom mori, kde sa útoky ruských a ukrajinských bezpilotných prostriedkov stávajú čoraz väčším problémom pre civilnú lodnú dopravu.

Ukrajina pritom pracuje aj na nových prostriedkoch na ničenie ruských útočných dronov. Medzi najnovšie riešenia patrí domáci prúdový interceptor určený práve na boj proti typom Geran-3, Geran-4 a Geran-5.

Logistika môže byť rovnako dôležitá ako samotná frontová línia

V tejto vojne už dávno nejde iba o obsadenie jednotlivých dedín.

Údery smerujú na sklady, železničnú infraštruktúru, energetiku, rafinérie, logistické centrá a ďalšie objekty, ktoré umožňujú armádam fungovať.

Ukrajinský minister podľa Kyiv Independent uviedol, že Rusko zničilo približne 90 % ukrajinských moderných skladovacích kapacít. Takéto tvrdenie však treba pripisovať konkrétnemu ukrajinskému predstaviteľovi a nebrať ho ako nezávisle overený údaj.

Rovnako silno zasahuje ukrajinská kampaň ruskú ekonomickú a energetickú infraštruktúru. Reuters napríklad informoval o významných škodách spôsobených ukrajinskými útokmi na ruskú logistiku a skladovú infraštruktúru.

Putin, Si Ťin-pching a Módí v Biškeku

Dôležitý diplomatický rozmer vojny sa medzitým odohrával v kirgizskom Biškeku.

Na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu sa stretli Vladimir Putin, Si Ťin-pching a indický premiér Naréndra Módí. Stretnutia ukázali, že Moskva napriek vojne na Ukrajine pokračuje v intenzívnych kontaktoch s veľkými nezápadnými partnermi.

Ešte zaujímavejšie je, že Kremeľ následne uviedol, že Putin, Si Ťin-pching a Donald Trump by sa mohli stretnúť na novembrovom summite APEC v Číne. Biely dom však podľa Reuters túto účasť zatiaľ nepotvrdil.

Čo teda Budanovovo číslo skutočne znamená?

Najväčšia sila tohto čísla nie je v tvrdení, že presne 1 000 ukrajinských vojakov denne zomiera. Takýto záver z Budanovových slov nemožno vyvodiť.

Jeho význam je inde.

Ukrajinské vedenie otvorene priznáva, že potrebuje najmenej 30 000 nových ľudí mesačne, aby udržalo súčasnú situáciu na bojisku. To je vážny signál o rozsahu personálneho tlaku, ktorému krajina čelí.

Zároveň však nie je presvedčivé tvrdiť, že Rusko už problém s personálom vyriešilo. Dostupné správy ukazujú, že aj Moskva čelí vysokým stratám a musí udržiavať veľmi vysoké tempo náboru.

Vojna tak vstupuje do fázy, v ktorej nerozhoduje iba počet tankov, rakiet či dronov. Rozhodujúcimi faktormi sú ľudia, výroba, logistika, protivzdušná obrana, ekonomická odolnosť a schopnosť jednotlivých strán nahrádzať svoje straty.

A práve preto má Budanovovo číslo 30 000 mesačne takú váhu.

Nie je to dôkaz o presnom počte denných ukrajinských obetí. Je to však veľmi výrazné priznanie, že personál bude jedným z najväčších problémov Ukrajiny počas ďalšej fázy vojny.