Korčok zaútočil na Fica, no pozornosť sa okamžite obrátila na neho. Kollár mu odkázal: „Odíďte z politiky!“

Slovenská politická scéna opäť rozvírila ostrá výmena názorov. Ivan Korčok kritizoval zahraničnú politiku vlády Roberta Fica a tvrdil, že Slovensko sa podľa neho postupne približuje k Rusku. Jeho vystúpenie však vyvolalo mimoriadne tvrdú reakciu Zoroslava Kollára.

Korčok vo svojej kritike spochybňoval tvrdenie, že Ficova vláda vedie politiku „na všetky štyri svetové strany“. Podľa neho je obraz slovenskej zahraničnej politiky odlišný – voči západným spojencom má vláda podľa Korčoka zdôrazňovať predovšetkým to, čo Slovensko odmieta urobiť, zatiaľ čo voči Moskve ponecháva priestor na obnovovanie spolupráce.

Z toho Korčok vyvodil záver, že Slovensko sa podľa jeho názoru neorientuje rovnomerne na všetky svetové strany, ale postupne sa približuje k Rusku.

Práve na túto kritiku následne reagoval Zoroslav Kollár. Ten sa však nezameral iba na samotnú zahraničnú politiku vlády, ale obrátil pozornosť priamo na Korčokovu politickú minulosť a jeho dôveryhodnosť.

Kollár mu odkázal, aby z politiky odišiel.

„Odíďte z politiky,“ znela podľa publikovaného komentára jeho výzva. Následne pridal ešte ostrejší odkaz, keď Korčoka vyzval, aby išiel do politického dôchodku.

Kollár pritom poukazoval na Korčokovo pôsobenie v diplomacii, jeho funkciu ministra zahraničných vecí, prezidentskú kandidatúru aj neskoršie pôsobenie v Progresívnom Slovensku. Podľa Kollára už Korčok v slovenskej politike urobil všetko, čo mohol.

Spor sa však následne rozšíril aj na otázku financovania a podnikania Korčokovej manželky. Táto téma sa v posledných týždňoch stala predmetom širšej politickej diskusie. Aktuality.sk napríklad informovali, že Progresívne Slovensko v roku 2025 zaplatilo približne 68-tisíc eur spoločnosti Eustra, ktorej jedinou majiteľkou a konateľkou bola v tom čase Soňa Korčoková.

Samotná existencia týchto platieb však automaticky neznamená, že Ivan Korčok osobne získal neoprávnený finančný prospech. Dostupné informácie preto treba odlišovať od politických obvinení a interpretácií. Aj pôvodný komentár upozorňuje, že bez zmlúv, účtovných údajov a širšieho kontextu nemožno z dostupného materiálu takýto záver vyvodiť.

Podstatou politického sporu tak zostávajú vlastne dve rozdielne otázky.

Prvou je, kam smeruje zahraničná politika Slovenska a do akej miery sa vláda Roberta Fica približuje k Moskve. Druhou je, či má Ivan Korčok vzhľadom na svoju politickú minulosť a súčasné pôsobenie dostatočnú dôveryhodnosť na to, aby vládu za jej zahraničnú politiku kritizoval.

Tieto otázky však nemožno automaticky zamieňať.

Ficova vláda zostáva súčasťou Európskej únie a NATO, zároveň však Robert Fico dlhodobo presadzuje pragmatickejší prístup k vzťahom s Moskvou a kritizuje niektoré postoje EÚ k vojne na Ukrajine. Práve rozdielny pohľad na túto politiku je jedným z hlavných zdrojov konfliktu medzi vládou a jej kritikmi.

Korčok sa svojou kritikou pokúsil dostať Fica pod tlak. Po Kollárovej reakcii sa však pozornosť verejnosti presunula aj na samotného Korčoka.

Politická prestrelka tak získala ďalší rozmer: už nejde iba o otázku slovenskej zahraničnej politiky, ale aj o dôveru v jednotlivých politických aktérov.

A práve to môže byť na celom spore najzaujímavejšie. Kto nakoniec presvedčí verejnosť – Korčok so svojím varovaním pred zahraničným smerovaním Slovenska, alebo Kollár s kritikou Korčokovej politickej dôveryhodnosti?

Jedno je isté: ostrá výmena názorov ešte viac vyostrila politický konflikt na Slovensku.