Alojz Hlina sa počas nečakaného stretnutia na ulici dostal do situácie, ktorá okamžite zaujala sociálne siete. Muž s kamerou ho zastavil a položil mu otázku o počte rodov. Namiesto jednoznačnej odpovede nasledovala slovná prestrelka, úsmevy a snaha rozhovor ukončiť.

„Koľko máme pohlaví?“ pýtal sa muž opakovane.

Hlina však odmietol pristúpiť na spôsob, akým bola otázka položená. Naznačil, že autor už vopred vie, akú odpoveď chce počuť, a preto jeho vyjadrenie vlastne nepotrebuje. Rozhovor sa následne začal uberať úplne iným smerom a politik sa pokúsil pokračovať ďalej.

Krátka konfrontácia by možno zostala bez väčšej pozornosti, keby nešlo práve o Alojza Hlinu.

Hlina totiž v minulosti stál na čele KDH, ktoré sa profiluje ako kresťanskodemokratická a konzervatívna politická sila. Predsedom hnutia bol v rokoch 2016 až 2020. Neskôr sa jeho politická cesta zmenila a do parlamentu sa dostal na kandidátke liberálnej SaS.

Práve tento politický presun využívajú jeho kritici ako dôvod, prečo bola jednoduchá otázka na ulici údajne taká nepríjemná.

Podľa autora komentára by jednoznačná odpoveď mohla Hlinu dostať do konfliktu s časťou liberálneho prostredia, zatiaľ čo opačný postoj by zase mohol byť interpretovaný ako rozchod s hodnotami, ktoré zastával počas svojho pôsobenia v KDH.

Takéto vysvetlenie je však interpretáciou kritikov, nie dôkazom toho, prečo Hlina na otázku neodpovedal.

Samotná debata je navyše komplikovanejšia, než naznačuje krátke pouličné video. Biologické pohlavie a rodová identita nie sú v odbornom ani spoločenskom diskurze úplne totožné pojmy. Preto otázka formulovaná ako „koľko máme pohlaví/rodov“ môže v závislosti od použitého termínu smerovať k odlišným témam.

Video však nebolo iba o Hlinovi. Do politického sporu vstúpili aj výroky predstaviteľov Smeru a kritika Progresívneho Slovenska. Tibor Gašpar podľa komentára poukázal na staršie vyjadrenia Milana Šimečku staršieho a na ideologické rozdiely medzi konzervatívnou a progresívnou časťou politickej scény.

Do debaty sa dostali aj publikácie zaoberajúce sa rodovými otázkami a výchovou detí. Kritici liberálnych strán ich používajú ako argument, že témy identity prenikajú do spoločnosti a vzdelávania spôsobom, ktorý podľa nich prekračuje hranice tradičného chápania rodiny.

Celý incident preto nie je iba úsmevnou scénou z ulice. Odráža oveľa väčší problém slovenskej opozície: ako môžu politické strany s výrazne rozdielnymi názormi na kultúrno-etické otázky spolupracovať proti Ficovej vláde a zároveň nestratiť vlastnú identitu?

KDH, SaS a Progresívne Slovensko sa môžu zhodovať v kritike súčasnej vlády, no v otázkach rodiny, kultúry či rodovej identity medzi nimi existujú významné rozdiely.

A práve preto niekoľkosekundová otázka položená Hlinovi na ulici vyvolala takú pozornosť.

Nejde totiž iba o to, akú odpoveď by Alojz Hlina dal. Oveľa zaujímavejšia je otázka, či politici dokážu pri prechode medzi rôznymi politickými tábormi zachovať rovnaké hodnotové postoje – alebo sa ich odpovede menia podľa toho, vedľa koho práve sedia v parlamente.