Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD) sa vo svojom najnovšom verejnom vystúpení ostro vyjadril na adresu hnutia Progresívne Slovensko (PS) a jeho predstaviteľov. Vo videu a statuse na sociálnej sieti kritizoval najmä postoje progresívnych politikov k otázkam suverenity Slovenska, zahraničného financovania, bezpečnostnej politiky a spoločenských tém.

Gašpar pritom použil výrazne konfrontačný jazyk a viaceré tvrdenia smeroval aj na rodinu Šimečkovcov. Jeho vyjadrenia treba vnímať ako politickú kritiku a jeho vlastnú interpretáciu udalostí, nie ako nezávisle potvrdené závery.

Jednou z hlavných tém Gašparovho vystúpenia boli verejné vyjadrenia publicistu Martina Milana Šimečku, otca predsedu PS Michala Šimečku.

Gašpar pripomenul jeho staršie výroky o Slovákoch a zároveň reagoval na vyjadrenia, v ktorých Šimečka starší kritizoval šéfa SIS Pavla Gašpara. Podľa medializovaných vyjadrení Šimečka naznačoval, že na posúdenie situácie okolo SIS podľa neho stačí pozrieť sa na konkrétnych ľudí a ich pôsobenie.

Tibor Gašpar na tento argument reagoval podobným spôsobom, keď tvrdil, že podľa neho nie je potrebné poznať všetky podrobnosti o PS, aby si človek vytvoril názor na jeho pôsobenie.

Spor o zahraničné financovanie a suverenitu

V ďalšej časti svojho vystúpenia Gašpar otvoril otázku financovania a zahraničných väzieb. Tvrdil, že predstavitelia progresívneho hnutia sú podľa neho príliš kritickí voči údajnému zahraničnému vplyvu z Ruska, zatiaľ čo pri iných zahraničných finančných zdrojoch podľa neho podobne prísni nie sú.

„Progresívci vidia za každým rohom ruského agenta, ale britské peniaze prijímajú bez otázok,“ uviedol Gašpar.

Téma zahraničného financovania politických a občianskych aktivít patrí na Slovensku dlhodobo medzi citlivé politické otázky. Jednotlivé prípady financovania však nemožno automaticky interpretovať ako dôkaz politickej závislosti či snahy o narušenie štátnej suverenity bez konkrétnych dôkazov.

Kritika okolo médií a kultúry

Gašpar sa vo videu dotkol aj mediálneho prostredia a kultúrnej politiky. Spomenul pritom denník N a vlastnícke či personálne väzby, ktoré podľa neho vytvárajú obraz blízkosti medzi časťou mediálneho prostredia a PS.

Podobne kritizoval aj fungovanie Fondu na podporu umenia a nominácie v kultúrnej oblasti. Použil pritom pojem „kultúrno-dotačná mafia“, ktorým označil to, čo považuje za problematické väzby v okolí progresívnej politiky.

Ani tieto označenia však samy osebe nepredstavujú potvrdenie protiprávneho konania konkrétnych osôb. Ide o politickú interpretáciu a rétoriku používanú v rámci aktuálneho straníckeho konfliktu.

Najostrejšia časť prišla pri otázke pohlaví

Najväčšiu pozornosť však vzbudila záverečná časť Gašparovho vystúpenia, v ktorej zaútočil na progresívne postoje v spoločenských a kultúrnych otázkach.

„Nepotrebuješ vedieť, aké majú progresívci znalosti z biológie, stačí sa ich opýtať na počet pohlaví a hneď ti je jasné, že to majú v hlavách riadne pomýlené,“ vyhlásil Gašpar.

Touto poznámkou narážal na rozdielne pohľady medzi konzervatívnou a progresívnou časťou slovenskej politickej scény na otázky pohlavia, rodovej identity a spoločenských noriem. Práve tieto témy patria medzi najvýraznejšie hodnotové spory, ktoré v posledných rokoch rozdeľujú slovenskú politiku.

Politický konflikt medzi Smerom a PS pokračuje

Gašparove slová zapadajú do širšieho politického konfliktu medzi vládnymi stranami a opozičným Progresívnym Slovenskom. PS sa dlhodobo profiluje ako proeurópska a liberálna politická sila, zatiaľ čo Smer-SD a jeho predstavitelia často zdôrazňujú národnú suverenitu, konzervatívnejšie spoločenské postoje a kritiku niektorých politík EÚ.

Obe strany pritom svoje politické spory pravidelne vedú aj prostredníctvom sociálnych sietí, kde krátke a výrazné vyjadrenia často získavajú značnú pozornosť verejnosti.

Gašparovo posledné video preto možno vnímať nielen ako kritiku konkrétnych výrokov Martina Milana Šimečku, ale aj ako súčasť širšieho zápasu o hodnotové a politické smerovanie Slovenska.

Jedno je isté: spor medzi predstaviteľmi Smeru-SD a Progresívneho Slovenska ani po tomto vystúpení neutícha. Naopak, otázky zahraničného vplyvu, médií, kultúry, suverenity a spoločenských hodnôt zostávajú medzi najostrejšími témami slovenskej politickej diskusie.