Chmelár pritvrdil: Šimečku a Kerna ostro kritizoval za pohľad na Pellegriniho návštevu Číny

Eduard Chmelár sa ostro vyjadril k debate okolo zahraničnej cesty prezidenta Petra Pellegriniho do Číny. Terčom jeho kritiky sa stali najmä Martin M. Šimečka a redaktor Denníka N Miro Kern, ktorí návštevu a jej význam hodnotili skepticky.

Chmelár odmieta predstavu, že samotné rokovanie so Pekingom musí byť pre Slovensko dôvodom na hanbu. Podľa jeho argumentácie je Čína významnou svetovou ekonomickou a technologickou veľmocou, s ktorou musí Slovensko vedieť komunikovať a presadzovať vlastné záujmy.

Najostrejšie reagoval na kritiku Martina M. Šimečku, ktorý mal Pellegriniho cestu hodnotiť veľmi negatívne. Chmelár jeho pohľad označil za príliš ideologický a tvrdil, že zahraničnopolitická diskusia by mala byť založená predovšetkým na konkrétnych záujmoch Slovenska, nie na automatickom odmietaní krajín, s ktorými má Západ komplikované vzťahy.

Podobnú kritiku namieril aj voči Mirovi Kernovi. Ten upozorňoval na možné riziká čínskeho vplyvu, technologického prenikania a geopolitických ambícií Pekingu. Chmelár však tvrdí, že bezpečnostné riziká je potrebné posudzovať konkrétne a nemožno každú spoluprácu s Čínou automaticky označovať za nebezpečnú infiltráciu.

Ako príklad uviedol možnosti vedeckej, technologickej a akademickej spolupráce. Podľa jeho názoru by sa Slovensko malo pýtať, čo môže z kontaktov s čínskymi partnermi získať a zároveň aké riziká musí kontrolovať.

Chmelár pritom pripustil, že Pellegriniho zahraničná politika môže byť predmetom oprávnenej kritiky. Diskutovať sa podľa neho dá napríklad o jej vyváženosti, aktivite slovenskej diplomacie či otázkach ľudských práv a bezpečnosti. Za problematické však považuje tvrdenie, že už samotný dialóg s Pekingom predstavuje pre Slovensko hanbu.

Podstatou jeho odkazu je podľa článku pragmatický prístup: Slovensko nemusí Čínu obdivovať ani preberať jej politický systém, aby s ňou dokázalo rokovať. Zároveň však musí vedieť rozlišovať medzi legitímnou spoluprácou a prípadnou politickou či ekonomickou závislosťou.

Celá polemika tak opäť otvorila širšiu otázku, kam má smerovať slovenská zahraničná politika a ako má krajina pristupovať k veľmociam, ktoré predstavujú zároveň ekonomických partnerov aj bezpečnostné výzvy.