Návšteva prezidenta Petra Pellegriniho v Čínskej ľudovej republike sa stala jednou z najdiskutovanejších tém slovenskej politiky. Kým opozícia upozorňuje na riziká užších vzťahov s Pekingom a kritizuje symboliku prezidentovej cesty, publicista Eduard Chmelár ponúka úplne odlišný pohľad. Tvrdí, že za ostrými reakciami sa neskrývajú iba zahraničnopolitické výhrady, ale aj osobná frustrácia niektorých politických predstaviteľov.

Podľa Chmelára prezident splnil svoju úlohu

Komentátor hodnotí Pellegriniho vystupovanie v Číne ako sebavedomé a profesionálne. Zdôrazňuje, že prezident podľa neho dokázal viesť rozhovory so svetovými lídrami na vysokej diplomatickej úrovni a zároveň pôsobil prirodzene aj počas menej formálnych stretnutí.

Podľa Chmelára je práve takýto štýl reprezentácie dôležitý pre krajinu, ktorá sa snaží rozvíjať politické aj ekonomické vzťahy s významnými svetovými partnermi. Prezident má podľa neho aktívne hľadať nové príležitosti pre Slovensko bez ohľadu na to, či ide o partnerov zo Západu alebo z Ázie.

Porovnanie s predchádzajúcimi prezidentmi

V komentári zaznelo aj porovnanie súčasnej hlavy štátu s jeho predchodcami. Chmelár tvrdí, že Pellegrini nepôsobí iba ako politik prednášajúci pripravené prejavy, ale dokáže samostatne reagovať na aktuálne situácie a viesť vlastnú diplomatickú komunikáciu.

Zároveň odmieta tvrdenia, že prezident iba bezvýhradne podporuje vládu Roberta Fica. Ako argument uvádza počet zákonov, ktoré prezident vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie. Podľa Chmelára ide už o osem vetovaných zákonov.

Na porovnanie pripomína českého prezidenta Petra Pavla, ktorého slovenská opozícia často označuje za vzor nezávislej hlavy štátu. Podľa údajov citovaných Chmelárom mal Pavel počas približne dvoch a pol roka vetovať iba dva zákony vlády Petra Fialu.

Práve preto sa podľa komentátora natíska otázka, či je obraz Pellegriniho ako “bezvýhradného spojenca vlády” skutočne v súlade s jeho konkrétnymi rozhodnutiami.

Korčok a Čaputová pod paľbou kritiky

Najostrejšia časť Chmelárovho komentára smerovala voči Ivanovi Korčokovi a bývalej prezidentke Zuzane Čaputovej.

Podľa jeho názoru je jedným z hlavných dôvodov súčasnej kritiky fakt, že Pellegrinimu sa podarilo uskutočniť oficiálnu návštevu Číny, o ktorú sa podľa neho v minulosti usilovali aj jeho kritici.

Chmelár pripomína, že Ivan Korčok sa ešte ako minister zahraničných vecí snažil pripraviť cestu do Pekingu, ktorá sa však napokon neuskutočnila.

Podobne podľa jeho slov prejavila záujem aj prezidentka Zuzana Čaputová. V jej prípade však mali byť vzťahy s čínskou stranou komplikovanejšie po tom, ako počas diplomatických rokovaní otvorila otázky ľudských práv a demokratických princípov.

Dialóg s Čínou podľa Chmelára nemožno odmietať

Komentátor zároveň zdôrazňuje, že si uvedomuje výhrady voči čínskemu politickému systému. Neodmieta kritiku situácie v oblasti ľudských práv ani fungovania demokracie v krajine.

Podľa jeho názoru však tieto otázky nemajú znamenať úplné prerušenie diplomatických kontaktov či ekonomickej spolupráce. Tvrdí, že Slovensko by malo viesť dialóg so všetkými významnými svetovými hráčmi a zároveň presadzovať vlastné národné záujmy.

BRICS a otázka slovenskej diplomacie

Chmelár sa vyjadril aj ku kritike rozvíjania kontaktov so štátmi združenými v skupine BRICS.

Zdôrazňuje, že nejde iba o Rusko a Čínu, ale aj o krajiny ako India, Brazília či Južná Afrika. Podľa jeho názoru nie je správne automaticky označovať všetkých členov tejto skupiny za partnerov, s ktorými by Slovensko nemalo spolupracovať.

Podľa komentátora musí moderná zahraničná politika dokázať komunikovať s rôznymi krajinami bez ohľadu na ich politický systém, pokiaľ je cieľom ochrana ekonomických a bezpečnostných záujmov Slovenska.

Rozdelené názory na smerovanie zahraničnej politiky

Pellegriniho cesta do Pekingu tak opäť otvorila širšiu diskusiu o tom, akým smerom sa má uberať slovenská diplomacia.

Kritici upozorňujú na možné riziká príliš úzkej spolupráce s autoritárskymi režimami a zdôrazňujú význam orientácie na demokratických spojencov.

Na druhej strane Chmelár tvrdí, že prezident robí presne to, čo sa od hlavy štátu očakáva – komunikuje s významnými svetovými partnermi, rozvíja diplomatické kontakty a snaží sa presadzovať slovenské záujmy na medzinárodnej scéne.

Na záver svojho komentára dodáva, že podľa jeho názoru najväčším problémom kritikov nie je samotná návšteva Číny, ale skutočnosť, že Petrovi Pellegrinimu sa podarilo uskutočniť diplomatickú cestu, ktorú sa jeho predchodcom alebo politickým rivalom nepodarilo zrealizovať.

Poznámka: Tento článok opisuje názory a tvrdenia prezentované Eduardom Chmelárom. Uvádzané hodnotenia predstavujú jeho stanoviská a nemusia odrážať objektívne overené skutočnosti ani názory všetkých účastníkov politickej diskusie.