Štefan Harabin opäť otvoril tému, ktorá môže otriasť dôverou verejnosti v celý slovenský právny systém. Po právoplatnom oslobodení v kauze svojho výroku o Rusku a Vladimirovi Putinovi oznámil, že podal podnety na Generálnu prokuratúru, ministerstvo vnútra aj ministerstvo spravodlivosti. Jeho cieľ je jasný: odstrániť následky trestného stíhania, ktoré označuje za nezákonné.

Harabin tvrdí, že nešlo iba o útok na jeho osobu. Podľa neho bola dlhé mesiace vystavená tlaku aj jeho rodina. Pripomenul pritom slová Roberta Kaliňáka, ktorý po oslobodzujúcom rozsudku verejne vyhlásil, že Harabin a jeho blízki boli nezákonne šikanovaní. Teraz však prichádza nepríjemná otázka: prečo po týchto slovách nenasledovali konkrétne kroky?

Bývalý predseda Najvyššieho súdu preto hovorí o predžalobnej výzve a žiada, aby štát preveril postup ľudí, ktorí sa na jeho stíhaní podieľali. Spomína Daniela Lipšica aj ďalších bývalých prokurátorov a tvrdí, že v jeho prípade bola umelo vytvorená trestná činnosť, ktorá sa napokon pred súdom rozpadla.

Jeho kritici namietajú, že Harabin používa útočný jazyk a z právnej veci robí politický konflikt. Samotný právoplatný oslobodzujúci rozsudok však vyvoláva vážne otázky. Kto nesie zodpovednosť, keď štát obviní človeka, roky ho vystavuje verejnému tlaku a súd napokon rozhodne, že skutok nebol trestným činom? Celá kauza preto nie je iba osobným sporom Štefana Harabina s prokurátormi. Je testom, či slovenský právny štát dokáže priznať vlastné chyby a napraviť ich. Ak sa totiž trestné právo začne používať ako politická zbraň, ohrozený nie je len jeden sudca či politik. Ohrozený môže byť každý občan, ktorý vysloví nepohodlný názor.

Slovensko nepotrebuje ďalšiu pomstu ani nové čistky. Potrebuje jasné odpovede, osobnú zodpovednosť a spravodlivosť, ktorá meria všetkým rovnako.