Na slovenskej politickej scéne sa opäť rozbehla ostrá prestrelka. Tentoraz sa v centre pozornosti ocitol poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek, ktorý počas summitu NATO v Ankare informoval o svojej prítomnosti a aktivitách. Jeho vystupovanie však tvrdo skritizoval Róbert Bestro, podľa ktorého sa Valášek snažil vytvoriť dojem, že hrá na summite oveľa dôležitejšiu úlohu, než aká mu v skutočnosti patrila.

Bestro vo svojom vyjadrení tvrdil, že Valášek síce pôsobil na sociálnych sieťach ako človek priamo zapojený do veľkých medzinárodných rokovaní, no podľa neho nebol súčasťou oficiálnej slovenskej delegácie na summite NATO. Práve tento rozdiel medzi obrazom pre verejnosť a reálnym politickým postavením označil za podstatu celej kauzy.

Podľa Bestra sa Valášek pohyboval najmä na sprievodných podujatiach, paneloch a neoficiálnych akciách, ktoré síce môžu vyzerať pôsobivo na fotografiách, no nie sú miestom, kde sa prijímajú skutočné rozhodnutia. Tvrdil, že ho nevidel na oficiálnych rokovaniach ministrov obrany, na fóre obranného priemyslu ani na stretnutiach ministrov zahraničných vecí.

Tým podľa neho padá obraz, ktorý si mal Valášek budovať pred domácim publikom. Bestro hovorí o typickom štýle progresívnej politiky: veľa gest, veľa fotografií, veľa slov o dôležitosti, ale málo reálneho vplyvu tam, kde sa rozhoduje o bezpečnosti štátov.

Najtvrdšia kritika smerovala k tomu, že podľa Bestra progresívni politici často fungujú vo svete konferencií, okrúhlych stolov, seminárov a medzinárodných fór, kde sa veľa diskutuje, ale málo rozhoduje. Skutočná politika sa podľa neho nerobí na vedľajších debatách pre kamery, ale za stolom, kde sedia prezidenti, premiéri, ministri obrany a ministri zahraničia.

Valášekovi podporovatelia by však mohli namietať, že aj účasť na sprievodných podujatiach má svoj význam. Poslanci, experti a bývalí diplomati často využívajú podobné fóra na kontakty, výmenu informácií a politické diskusie. Problém však vzniká vtedy, ak verejnosť nadobudne dojem, že ide o oficiálne zastupovanie štátu.

Práve na tento bod Bestro útočí najviac. Podľa neho Valášek nemal predstierať, že na summite vystupuje v mene Slovenska, ak v skutočnosti nebol členom oficiálnej delegácie. Vyzval ho preto, aby podľa jeho slov nezavádzal verejnosť a nebudoval si politický obraz na cudzej dôležitosti.

Celá kauza tak znovu otvorila otázku, ako politici používajú sociálne siete. Jedna fotografia z medzinárodného podujatia môže vyzerať ako dôkaz veľkého vplyvu. No realita za ňou môže byť oveľa skromnejšia. A práve tento kontrast medzi mediálnym obrazom a skutočnou mocou sa stal hlavnou témou Bestrovej kritiky.

Pre Progresívne Slovensko je to nepríjemná epizóda, pretože opäť nahráva ich kritikom, ktorí tvrdia, že progresívci sú silní najmä v komunikácii, no slabší v reálnej politike. Pre Valáška ide o situáciu, ktorú bude musieť vysvetľovať: kde presne v Ankare bol, koho reprezentoval a akú váhu mali jeho stretnutia.

Bestrov odkaz je preto jasný: nestačí byť pri summite, treba byť pri rozhodovaní. A ak sa niekto len pohybuje okolo veľkej politiky, nemal by sa podľa neho tváriť, že je jej hlavným hráčom.