BRATISLAVA – Slovenskou kultúrnou scénou otriasla ďalšia ostrá výmena názorov, ktorá vyvolala silné reakcie medzi podporovateľmi aj kritikmi súčasného vedenia rezortu kultúry. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa verejne ohradila voči obvineniam, ktoré podľa nej dlhodobo zaznievajú zo strany jej oponentov bez predloženia konkrétnych dôkazov.

Počas svojho vystúpenia adresovala kritikom sériu priamych otázok. Reagovala najmä na tvrdenia, že používa extrémistickú rétoriku alebo rozdeľuje spoločnosť. „Kedy som použila slovník neonacistu alebo fašistky?“ pýtala sa s tým, že od svojich kritikov očakáva konkrétne príklady a fakty, nie všeobecné obvinenia.

Ministerka zároveň odmietla obvinenia zo šikanovania predstaviteľov kultúrnej obce. Podľa jej slov sa podobné tvrdenia opakovane objavujú vo verejnom priestore, no bez jasného doloženia konkrétnych skutkov či situácií. „Koho som šikanovala? Kedy presne?“ zopakovala s dôrazom na potrebu vecnej a faktickej diskusie.

Významnou témou sa stala aj správa kultúrnych fondov a inštitúcií. Šimkovičová spochybnila tvrdenia, že by sa snažila o ich politické ovládnutie. Naopak, upozornila na to, že mnohé rozhodovacie pozície boli podľa nej dlhodobo obsadzované ľuďmi s blízkymi väzbami na predchádzajúce vedenia a ideologické skupiny.

Vo svojom vystúpení sa vrátila aj k udalostiam z minulých rokov. Pripomenula personálne zmeny realizované počas predchádzajúcich vlád a položila otázku, prečo sa proti nim neorganizovali podobné protesty a verejné kampane, aké možno sledovať dnes. Podľa nej ide o dôkaz dvojitého metra pri hodnotení politických rozhodnutí.

Ministerka zároveň vyjadrila obavy z narastajúcej polarizácie spoločnosti. Tvrdí, že časť verejnej debaty sa mení na permanentný konflikt, ktorého cieľom nie je hľadanie riešení, ale udržiavanie napätia. Kritizovala podľa svojich slov snahy vytvárať atmosféru neustálej konfrontácie a mobilizovať verejnosť prostredníctvom emócií namiesto argumentov.

Na záver zdôraznila, že svoju funkciu zastáva na základe demokratického mandátu získaného vo voľbách. Položila pritom otázku, či sú výsledky demokratických procesov rešpektované bez ohľadu na to, kto v nich zvíťazí, alebo len vtedy, keď vyhovujú jednej časti politického spektra.

Celá kauza tak opäť otvára diskusiu o hraniciach politickej kritiky, úlohe kultúrnych inštitúcií a stave verejnej debaty na Slovensku. Reakcie na vyjadrenia ministerky naďalej pribúdajú a je pravdepodobné, že téma bude rezonovať aj v nasledujúcich dňoch.