V Národnej rade Slovenskej republiky došlo k ďalšej ostrej výmene názorov medzi premiérom Robert Fico a poslankyňou hnutia Progresívne Slovensko Zuzana Števulová. Diskusia sa začala otázkou týkajúcou sa plánovaného stretnutia s nemeckým kancelárom a postupne prerástla do rozsiahleho sporu o zahraničnú politiku, právny štát, eurofondy a postavenie Slovenska v Európskej únii.

Števulová vo svojej otázke otvorila tému návštevy nemeckého kancelára Friedrich Merz, o ktorej sa v predchádzajúcich týždňoch hovorilo v médiách. Poslankyňa upozornila na rozpor medzi pôvodnými informáciami o plánovanom stretnutí a neskoršími vysvetleniami zo strany vlády.

Premiér vo svojej odpovedi odmietol tvrdenia, že išlo o zrušenú oficiálnu návštevu. Zdôraznil, že nikdy nebolo plánované štátne rokovanie na najvyššej úrovni a že išlo iba o pracovný obed, ktorý mal vzniknúť popri súkromnom programe nemeckého kancelára na Slovensku.

Podľa Fica sa plánované stretnutie neuskutočnilo pre zmenu programu na nemeckej strane a nevidí za tým žiadne diplomatické komplikácie. Tvrdí, že komunikácia medzi Bratislavou a Berlínom zostáva štandardná a že pravidelné kontakty prebiehajú na úrovni Európskej rady.

Števulová však s takýmto vysvetlením nesúhlasila. Tvrdila, že vláda pôvodne prezentovala pripravované stretnutie ako významnú zahraničnopolitickú udalosť a až neskôr začala hovoriť o neformálnom obede. Podľa nej to vyvoláva otázky o dôveryhodnosti komunikácie vlády.

Poslankyňa zároveň naznačila, že na rozhodnutie nemeckej strany mohla mať vplyv Ficova návšteva Moskvy. Kritizovala premiérove kontakty s Ruskom a tvrdila, že Slovensko z takejto politiky nezískava konkrétne výhody.

Fico následne prešiel do protiútoku. Vyhlásil, že opozícia sa už dlhodobo snaží vytvárať obraz medzinárodnej izolácie Slovenska, no podľa neho sa jej to nedarí. Poukázal na sériu stretnutí so zahraničnými predstaviteľmi a zdôraznil, že Slovensko vedie suverénnu politiku orientovanú na všetky svetové strany.

Premiér argumentoval, že zahraničná politika jeho vlády nie je jednostranne orientovaná. Pripomenul kontakty s európskymi lídrami, ale aj komunikáciu s ďalšími svetovými partnermi. Tvrdí, že práve takýto prístup umožňuje Slovensku získavať informácie a presadzovať vlastné záujmy.

Osobitne zdôraznil, že udržiava dialóg s ukrajinským aj ruským vedením. Podľa jeho slov ide o jedinečný prístup v rámci Európskej únie a Slovensko by sa nemalo vzdať možnosti komunikovať so všetkými stranami konfliktu.

Počas vystúpenia premiér obhajoval aj svoje zahraničné cesty. Pripomenul návštevu Moskvy pri príležitosti spomienkových podujatí venovaných vojakom padlým počas druhej svetovej vojny.

Zároveň oznámil účasť na ďalších pietnych podujatiach vo Francúzsku, Poľsku či Spojených štátoch. Podľa jeho slov ide o vyvážený prístup k historickej pamäti, ktorý odmieta ideologické extrémy.

Premiér tiež upozornil na ekonomické problémy Nemecka. Tvrdil, že recesia v najväčšej európskej ekonomike negatívne vplýva aj na Slovensko a že Bratislava musí hľadať nové príležitosti v rôznych regiónoch sveta.

Druhá časť parlamentnej diskusie sa týkala právneho štátu a eurofondov. Števulová sa premiéra opýtala, prečo podľa nej vláda ohrozuje právny štát a vystavuje Slovensko riziku straty európskych financií.

Fico reagoval kritikou obdobia rokov 2020 až 2023. Ako príklad uviedol prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušan Kováčik a rozhodnutia súdov, ktoré podľa neho ukazujú na vážne pochybenia predchádzajúcej éry.

Následne sa venoval vzťahom s Európskou komisiou. Pripomenul spory týkajúce sa ústavných zmien na Slovensku a zdôraznil, že vláda bude naďalej presadzovať vlastný pohľad na otázky národnej identity a ústavného poriadku.

Foto: Vzťahy medzi slovenskou vládou a Európskou komisiou zostávajú napäté.

Najväčší rozruch však vyvolala časť prejavu, v ktorej Fico otvoril otázku eurofondov a rodiny predsedu Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

Premiér tvrdil, že jediným známym prípadom na Slovensku, pri ktorom Európska komisia vedie exekučné konanie súvisiace s eurofondmi, je podľa neho záležitosť spojená s rodinou lídra opozície. Hovoril o sume približne 150-tisíc eur a tvrdil, že ide o prípad, ktorý by mal byť predmetom verejnej diskusie.

Fico následne kritizoval postoj Michala Šimečku k celej kauze a vyhlásil, že by osobne postupoval inak, ak by sa podobná situácia týkala jeho vlastnej rodiny. Jeho slová vyvolali hlasné reakcie poslancov v rokovacej sále.

Števulová v následnej reakcii obvinila premiéra, že sa vyhýba odpovediam na pôvodné otázky. Kritizovala novelu Trestného zákona, zmeny v oblasti boja proti korupcii a upozornila na výhrady zo strany európskych inštitúcií voči niektorým krokom vlády.

Podľa nej môže Slovensko čeliť problémom pri čerpaní európskych financií, ak bude pokračovať v súčasnom kurze. Tvrdí, že viaceré európske orgány už upozorňujú na riziká spojené s oslabovaním kontrolných mechanizmov a inštitúcií.

Celá parlamentná výmena ukázala, ako hlboko je slovenská politická scéna rozdelená v otázkach zahraničnej politiky, právneho štátu a vzťahov s Európskou úniou.

Kým premiér prezentuje svoju stratégiu ako suverénnu a pragmatickú politiku orientovanú na všetky svetové strany, opozícia ju označuje za rizikovú cestu vedúcu k oslabovaniu postavenia Slovenska v európskom priestore.

Spor medzi Robertom Ficom a Zuzanou Števulovou tak nebol iba bežnou parlamentnou výmenou názorov. Stal sa symbolom širšieho konfliktu o smerovanie krajiny, ktorý bude aj v nasledujúcich mesiacoch patriť medzi najvýraznejšie témy slovenskej politiky.