Slovensko sa zmieta v tichej búrke, o ktorej verejnoprávne médiá takmer mlčia. Občiansky odpor voči projektom presadzovaným ministrami Tomášom Druckerom a Denisou Sakovou naberá na obrátkach. Rezort hospodárstva čelí lavíne protestných listov a e-mailov, v ktorých občania vyjadrujú svoj nesúhlas s plánmi na masívnu výstavbu veterných parkov.

Podstatou konfliktu je strategický dokument o akceleračných zónach pre veternú energiu. Zatiaľ čo ministerka Saková označuje tieto plány za obyčajné analýzy vyžadované európskou legislatívou, realita je zložitejšia. Návrhy počítajú s desiatkami lokalít, kde by mali vyrásť turbíny dosahujúce výšku vyše dvesto metrov. Pre ilustráciu, tieto stavby by výrazne prevýšili najvyššie budovy v hlavnom meste.Obyvatelia obcí, samosprávy i celé regióny sa búria. Obávajú sa nielen znehodnotenia krajiny obrovskými betónovými monštrami, ale aj negatívnych vplyvov na zdravie ľudí a zvierat v dôsledku hluku a vizuálneho smogu. Kritici upozorňujú, že Slovensko je príliš husto osídlené na takúto rozsiahlu priemyselnú inštaláciu.Celý projekt je vnímaný ako produkt vonkajšieho tlaku z Bruselu, ktorý pod rúškom zelenej politiky núti vlády realizovať ekonomicky stratové riešenia. Zelená energia, hoci na papieri vyzerá ambiciózne, prináša riziko vysokých verejných dlhov a zdražovania elektrickej energie. Zaujímavosťou je, že voči slepému presadzovaniu tejto formy energie začínajú vystupovať aj celosvetovo známe osobnosti z investičných a technologických kruhov.

Do procesu sa čiastočne zapojil minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý presadil legislatívnu požiadavku na súhlas dotknutých obcí a obyvateľov. Táto brzda nateraz chráni krajinu pred neregulovanou výstavbou, no obavy pretrvávajú. Existuje totiž strach, že pod neustálym tlakom európskych inštitúcií môže dôjsť k neskorším zmenám v zákonoch, ktoré by hlas miestnych komunít opäť umlčali.

Slovenská verejnosť čoraz hlasnejšie žiada iný prístup. Namiesto experimentov s nestabilnými veternými zdrojmi volajú po podpore energetiky, v ktorej má krajina dlhoročnú tradíciu a expertízu, najmä jadrovej a vodnej. Diskusia o energetickej budúcnosti Slovenska by sa preto nemala viesť v úzkom kruhu politických byrokratov, ale v otvorenom dialógu s občanmi, ktorých sa tieto zmeny dotknú najviac. Aktuálna mobilizácia zdola je jasným signálom, že spoločnosť odmieta akceptovať projekty, ktoré považuje za ekonomicky nezmyselné a environmentálne škodlivé.