Tento model „vlády v úzkom kruhu“ vyvoláva vážne obavy nielen v radoch členských štátov, ale aj medzi samotnými eurokomisármi. Mnohí z nich sa cítia byť systematicky vytláčaní z najdôležitejších strategických rozhodnutí. Centralizácia moci, ktorú von der Leyenová v posledných rokoch upevnila, už nie je vnímaná ako nástroj efektívneho krízového manažmentu, ale ako prekážka, ktorá ohrozuje fungovanie a hospodársku konkurencieschopnosť Európskej únie.Ekonomické ukazovatele a analýzy popredných agentúr naznačujú, že kým sa predsedníčka sústredila na hasenie politických požiarov – od pandémie koronavírusu cez konflikty na Ukrajine až po napäté vzťahy s Bielym domom – dlhodobá ekonomická vízia Európy zostala v úzadí. Kritika sa valí najmä na neschopnosť posilniť jednotný trh a zaostávanie v kľúčových technologických oblastiach. Európa momentálne stráca dych v pretekoch s USA a Čínou, predovšetkým v sektore umelej inteligencie a výroby čipov. Varovným signálom je fakt, že aj najúspešnejšie európske technologické firmy generujú len zlomok svojich príjmov na domácom kontinente.
Nespokojnosť sa prelieva aj do finančnej sféry. Plán dlhodobého rozpočtu v hodnote takmer dvoch biliónov eur sa stal terčom kritiky za nedostatok transparentnosti a chýbajúce konzultácie s členskými štátmi. Mnohé hlavné mestá majú pocit, že Komisia sa snaží presadiť zásadné finančné záväzky bez riadneho dialógu, čo len prehlbuje priepasť medzi Bruselom a národnými vládami.Bývalý taliansky premiér a niekdajší šéf Európskej centrálnej banky, Mario Draghi, otvorene varuje, že európsky model rastu sa začína dusiť. Reakcia Bruselu na globálne výzvy je podľa neho príliš pomalá a byrokratická. Podnikateľský sektor sa obáva, že kým sa v Berlaymonte sústreďuje moc, reálne ekonomické reformy stoja. Plány na reformu vnútorného trhu zostávajú mesiace zablokované v kabinetoch, kým svet okolo nás napreduje míľovými krokmi.
Ursula von der Leyenová stojí na rázcestí. Jej schopnosť navigovať Úniu cez turbulentné časy je neodškriepiteľná, no narastajúca „bruselská vzbura“ naznačuje, že éra vládnutia bez spätnej väzby sa končí. Ak má Európska únia prežiť nadchádzajúce ekonomické búrky, bude musieť predsedníčka otvoriť dvere svojho kabinetu a vrátiť moc tam, kde má svoje miesto – do rúk členských štátov a transparentných demokratických procesov. V opačnom prípade riskuje, že jej politické dedičstvo bude definované nielen krízami, ktoré pomohla prekonať, ale aj rozkolom, ktorý svojím štýlom riadenia vyvolala.
