Slovenská politická scéna v týchto dňoch rezonuje dôležitými ekonomickými ukazovateľmi, ktoré predstavil predseda vlády Robert Fico spolu s ministrom financií Ladislavom Kamenickým. Hlavnou témou je prudký pokles inflácie potravín, ktorý podľa aktuálnych dát stavia Slovensko na popredné priečky v rámci Európskej únie.

Premiér Robert Fico oficiálne oznámil, že v roku 2025 dosiahla potravinová inflácia na Slovensku úroveň 1,7 %. Tento údaj je kľúčový najmä v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi 2022 a 2023, kedy miera zdražovania potravín presahovala drastických 17 %. Podľa vládnych predstaviteľov ide o štvrtú najnižšiu hodnotu v celej Európskej únii, čo považujú za jasný dôkaz stabilizácie trhu a efektívnosti prijatých opatrení.„Nechcem tvrdiť, že sa na Slovensku žije lacno,“ priznal premiér vo svojom vyhlásení. Zároveň zdôraznil, že plne rešpektuje subjektívne pocity občanov, ktorí môžu mať pri každodenných nákupoch dojem, že ceny sú stále vysoké. Napriek tomu však trvá na tom, že fakty nepustia. Súčasná dvojpercentná miera zdražovania je podľa neho neporovnateľná s extrémnym tempom rastu cien, ktoré krajina zažívala pod vedením predchádzajúcich vlád.

Okrem cien potravín sa predseda vlády zameral aj na kúpnu silu obyvateľstva. Kým v roku 2023 dochádzalo k citeľnému prepadu reálnych miezd, súčasný trend sa obrátil. Napriek miernemu spomaleniu hospodárskeho rastu zaznamenáva Slovensko rast reálnej mzdy na úrovni 1,5 %. To v praxi znamená, že platy občanov v súčasnosti rastú rýchlejšie než samotná inflácia, čo je zásadný obrat oproti minulosti.Do diskusie prispel aj minister financií Ladislav Kamenický, ktorý upozornil na kritický stav verejných financií, ktoré súčasná vláda prebrala. Podľa jeho slov bolo Slovensko v čase odovzdávania moci krajinou s najhorším stavom štátnej pokladnice v EÚ. Kamenický varoval, že bez okamžitej konsolidácie by dnes deficit verejných financií presahoval 7 % HDP a štátny dlh by bol o 11 percentuálnych bodov vyšší, než je v súčasnosti.

Vládny kabinet tak prezentuje obraz krajiny, ktorá úspešne bojuje s drahotou a ozdravuje svoje hospodárstvo. Na jednej strane stoja tvrdé štatistické dáta o historicky nízkej inflácii, na strane druhej však zostáva otázka, kedy tieto pozitívne makroekonomické výsledky pocítia slovenskí spotrebitelia vo svojich peňaženkách tak výrazne, aby sa zmenil aj ich subjektívny postoj k životným nákladom. Vláda však deklaruje, že cesta stability a kontroly cien je jediným spôsobom, ako ochrániť životnú úroveň obyvateľov v dlhodobom horizonte.