Ticho, ktoré mrazí až do kostí. Miesto, kde sa pred desaťročiami lámali ľudské osudy, dnes opäť otvorilo bolestivé spomienky na jednu z najtemnejších kapitol dejín. Premiér počas svojej návštevy bývalého koncentračného tábora Dachau priznal, že to, čo tam videl a počul, sa nedá opísať obyčajnými slovami.
Dachau, prvý nacistický koncentračný tábor založený krátko po nástupe Adolfa Hitlera k moci v roku 1933, fungoval dvanásť rokov ako miesto utrpenia, strachu a smrti. Podľa dostupných údajov prešlo jeho bránami približne 200 000 väzňov. Viac než 41 500 z nich sa už nikdy nevrátilo domov. Niektorí zomreli po brutálnych popravách, ďalší podľahli chorobám alebo vyhladovaniu. Hrôzy, ktoré sa tam odohrávali, dodnes vyvolávajú zimomriavky.
Premiér počas návštevy pripomenul, že Dachau je spojené aj so Slovenskom. V tábore bolo väznených približne 600 až 700 Slovákov, no skutočný počet mohol byť ešte vyšší. Mnohí totiž boli evidovaní pod inými národnosťami. Spomenul aj príbeh Vladimíra Náča, účastníka Slovenského národného povstania, ktorý po zranení skončil v rukách nacistov a prešiel peklom viacerých táborov vrátane Dachau.
Atmosféra počas návštevy bola mimoriadne silná. Premiér priznal, že podobné miesta by mal navštíviť každý človek aspoň raz za život. Podľa neho totiž nejde len o históriu, ale o varovanie pre budúce generácie. Zaujímalo ho aj to, ako pamätník pracuje s mladými ľuďmi. Predstavitelia Dachau mu potvrdili, že robia všetko preto, aby školáci videli na vlastné oči, kam môže viesť nenávisť, fanatizmus a ľahostajnosť.
Slovensko sa podľa jeho slov snaží robiť niečo podobné prostredníctvom pamätníka v Seredi, ktorý pripomína tragédiu holokaustu na našom území. Premiér zároveň oznámil, že Slovensko plánuje v Dachau umiestniť vlastnú pamätnú tabuľu venovanú slovenským obetiam.
Silné boli aj slová riaditeľa pamätníka, ktorý označil Dachau za „miesto mieru“. Miesto, ktoré má ľudí navždy varovať pred opakovaním minulosti.
Premiér zároveň prezradil, že jeho cesta po pamätných miestach bude pokračovať. Navštívi hrob neznámeho vojaka Červenej armády, neskôr Normandiu aj americký Arlingtonský cintorín, kde sú pochovaní aj vojaci slovenského pôvodu. Na záver vyslal silný odkaz rodičom, školám a starým rodičom: nezabúdajte učiť deti o minulosti. Pretože práve zabudnutie môže byť prvým krokom k tomu, aby sa história zopakovala.
