V slovenskom verejnom priestore to opäť vrie. Posledné dni rezonuje najmä ostrá výmena názorov medzi politickou špičkou a umeleckou obcou, ktorá vyústila do bezprecedentného verejného poníženia známeho herca Maroša Kramára. Premiér Robert Fico sa rozhodol reagovať na politické vyhlásenia umelcov spôsobom, ktorý mnohí označujú za „ukončenie kariéry“ v priamom prenose.

Celý konflikt odštartoval počas odovzdávania umeleckých cien, kde Maroš Kramár využil slávnostnú atmosféru na politický apel. Svojím vyhlásením „dosť bolo Fica“ sa jasne postavil proti súčasnej vládnej garnitúre a vyzval kolegov, aby sa nebáli vyjadrovať svoj názor, podobne ako je to bežné vo svete. Reakcia zo strany úradu vlády však na seba nenechala dlho čakať a prišla s nečakanou intenzitou.Robert Fico na svojej tlačovej konferencii nenechal na známom hercovi nitku suchú. Premiér poukázal na podľa neho pokrytecké správanie umelca, ktorý sa snaží moralizovať spoločnosť, zatiaľ čo v jeho súkromí dochádza k vážnym incidentom. Fico otvorene spomenul nehodu hercovho syna, ktorý mal pod vplyvom alkoholu a bez vodičského oprávnenia zničiť vozidlo. Tento osobný útok mal slúžiť ako dôkaz straty morálneho kreditu umelca poučovať verejnosť.

Kritika sa však neobmedzila len na Kramára. Vo verejnom vyhlásení zazneli tvrdé slová na adresu celej skupiny umelcov, ktorých premiér a jeho priaznivci označili za „politických lúzerov“ a „cirkusantov“. Podľa vládnych predstaviteľov sa herci ako Kramár, Stanke či Pauhofová stali synonymom arogancie a progresívneho extrémizmu. Kritici im vyčítajú nedostatok vzdelania v oblasti histórie, ekonomiky či filozofie, pričom ich verejné vystúpenia považujú za zneužívanie neutrálnej pôdy kultúrnych podujatí na politické mítingy financované zo štátnych peňazí.

Tento incident opäť otvoril hlbokú priepasť medzi časťou slovenskej inteligencie a vládnucej moci. Kým priaznivci vlády tlieskajú za odvahu „povedať pravdu do očí“, druhá strana hovorí o zastrašovaní a degradácii kultúry na Slovensku. Otázkou zostáva, aký dopad bude mať tento verejný lynč na ďalšie smerovanie slovenskej umeleckej scény a či sa politický aktivizmus hercom v očiach verejnosti definitívne nepremenil na synonymum hlúposti. Jedno je však isté – rétorika v slovenskej politike dosiahla nové dno a Maroš Kramár sa stal tvárou tohto vyhroteného súboja.