Podľa zverejnených údajov by strana Smer-SD získala podporu na úrovni približne 22 až 23 percent hlasov. Na druhom mieste sa s tesným odstupom umiestnilo hnutie Progresívne Slovensko (PS), ktoré oslovuje najmä liberálnejšieho voliča a obyvateľov väčších miest s podporou presahujúcou 21 percent. Tretiu priečku stabilne obsadzuje koaličný partner Hlas-SD, ktorého preferencie sa pohybujú okolo 13 percent. Do parlamentu by sa ďalej prebojovali strany KDH, SaS a hnutie Republika. Naopak, viaceré menšie politické subjekty vrátane koaličnej SNS sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti, čo naznačuje možnú dynamickú zmenu v rozložení síl.Perspektíva odborníkov
Politológovia poukazujú na to, že podpora Smeru-SD je výsledkom jasnej komunikácie smerom k sociálnym istotám a národno-štátnym záujmom, čo rezonuje u starších voličov a v regiónoch. Výrazná polarizácia medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom však vytvára v spoločnosti dva silné tábory, ktoré sa navzájom mobilizujú. Odborníci tiež zdôrazňujú, že pre budúce vládne usporiadanie bude kľúčové, ktoré z menších strán dokážu prekročiť 5-percentnú hranicu, keďže práve ony môžu fungovať ako jazýček na váhach pri zostavovaní koalície.ZáverZatiaľ čo Smer-SD pokračuje vo svojej dominancii, politická mapa Slovenska zostáva rozdelená. Nadchádzajúce mesiace ukážu, ako vládne reformy a ekonomické konsolidačné opatrenia ovplyvnia nálady verejnosti v dlhodobom horizonte. Nateraz sa však zdá, že pozícia Roberta Fica ako lídra najsilnejšej strany zostáva neotrasená, hoci opozícia pod vedením PS neustále zmenšuje náskok.
