Téma, ktorá mala zostať v učebniciach dejepisu, sa zrazu vracia na politickú scénu – a vyvoláva napätie, aké Slovensko dlho nezažilo. Benešove dekréty. Slová, ktoré v sebe nesú povojnové traumy, historické krivdy aj citlivé otázky vlastníctva. A práve tie sa dnes opäť dostávajú do centra ostrého politického konfliktu.

Predseda Slovenskej národnej strany otvorene priznáva, že je z vývoja „zdesený“. Podľa jeho slov ide o nebezpečnú hru s minulosťou, ktorá môže rozdeliť spoločnosť a zbytočne vyostriť vzťahy nielen medzi Slovákmi, ale aj s maďarskou menšinou. „Naozaj nám už nič iné nechýba, len sa začať hádať o históriu?“ zaznieva otázka, ktorá visí vo vzduchu.

Kritika smeruje najmä na Progresívne Slovensko a jeho lídra Michal Šimečka. Podľa jeho oponentov ide o vedomé otváranie starých rán – stratégiu, ktorá má vyvolať konflikt tam, kde dnes existuje relatívny pokoj. Hovorí sa o manipulácii, o prekrúcaní reality a dokonca aj o pokuse spochybniť samotné základy právneho poriadku štátu.

Prečo je to také vážne? Pretože Benešove dekréty nie sú len historickým dokumentom. Sú súčasťou právneho rámca, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne a ktorý dodnes ovplyvňuje vlastnícke vzťahy. Ich spochybňovanie podľa kritikov otvára Pandorinu skrinku: ak začneme prepisovať minulosť, kde sa zastavíme? Pri roku 1918? 1848? Alebo ešte hlbšie?