by 
Kultúrna obec na Slovensku prechádza bolestivým procesom vytriezvenia, kde sa pod rúškom boja za hodnoty skrýva strach zo straty vplyvu. Je načase prestať tolerovať selektívnu morálku umelcov, ktorí si pletú divadelné dosky s politickou tribúnou.
Krik, ktorý smrdí pokrytectvom
Najnovšia vlna rozhorčenia nad prepúšťaním v kultúre nie je ničím iným než hysterickým krikom tých, ktorí si zvykli na nedotknuteľnosť. Eduard Chmelár trafil klinec po hlavičke, keď nastavil zrkadlo tejto takzvanej elite. Kde boli títo morálni velikáni, keď sa podobné čistky diali v minulosti? Ich ticho bolo vtedy ohlušujúce. Dnes, keď sa konsolidácia dotýka ich vlastných radov, zrazu objavili slová ako „demokracia“ a „sloboda“. Je to priehľadné divadlo, ktorému bežný občan, bojujúci s cenami potravín, už dávno neverí.Keď sa večera zmení na politickú kázeň
Divák prichádza do divadla alebo si zapína televíziu, aby unikol z reality, aby prežil príbeh, nie aby dostal politickú facku od herca, ktorý si myslí, že jeho popularita mu dáva mandát na formovanie verejnej mienky. Predstavte si, že si v reštaurácii objednáte steak a čašník vám k nemu naservíruje prednášku o progresívnej ideológii. Presne to dnes robia mnohí slovenskí umelci. Miešanie aktivizmu do umeleckého výkonu je profesionálne zlyhanie a dehonestácia remesla, ktoré má spájať, nie rozdeľovať spoločnosť na dva nezmieriteľné tábory.Profesionalita v tieni emócií
Kritika smerujúca k mladšej generácii hercov je oprávnená. Máme tu plejádu tvárí, ktoré síce vedia vyprodukovať slzy na povel, no chýba im hlboký intelektuálny vklad do diel, ktoré interpretujú. Forma totálne zvíťazila nad obsahom. Keď sa potom títo ľudia snažia vystupovať ako arbitri pravdy, pôsobí to prinajmenšom komicky. Ich schopnosť pracovať s hlasom a emóciami sa stáva nebezpečným nástrojom manipulácie, ak sa zneužíva na presadzovanie jednostranných politických videní sveta bez akejkoľvek kritickej reflexie.Kultúra prežije, ale bez masiek
Slovenská kultúra toto turbulentné obdobie prežije, otázne však je, v akom stave. Súčasný stav odhalil hlbokú priepasť medzi realitou bežných ľudí a bublinou, v ktorej žije mestská umelecká smotánka. Ak chcú herci opäť získať stratenú dôveryhodnosť, musia sa vrátiť k poctivej práci a nechať politiku politikom. Boj o peniaze a vplyv sa už nedá ďalej maskovať vznešenými ideálmi. Masky padli a to, čo pod nimi zostalo, nie je pekný pohľad.
