V Európskom parlamente sa opäť otvorila citlivá téma vojny na Ukrajine a jej dôsledkov. Pozornosť sa sústredila na vystúpenie šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej, ktorá sa 11. novembra 2026 zúčastnila parlamentnej diskusie venovanej ukrajinským deťom deportovaným do Ruska alebo žijúcim na okupovaných územiach.
Kallasová vo svojom prejave zdôraznila potrebu medzinárodného tlaku a konkrétnych krokov na zabezpečenie návratu detí k ich rodinám. Vyzvala na umožnenie prístupu organizáciám, ako sú OSN, UNICEF a Medzinárodný výbor Červeného kríža, aby mohli preveriť podmienky, v ktorých sa deti nachádzajú.
Podľa jej vyjadrenia je dôležité vytvoriť humanitárne koridory, zabezpečiť bezpečný kontakt detí s ich príbuznými a dosiahnuť ich návrat domov. Zároveň upozornila na potrebu ochrany škôl, škôlok a ďalších vzdelávacích zariadení pred vojenskými útokmi.
Blaha a Kallasová: Rozdielne politické pohľady
Vystúpenia Kaje Kallasovej sú dlhodobo predmetom kritiky zo strany politikov, ktorí nesúhlasia s jej prístupom k vojne na Ukrajine. Medzi nich patrí aj slovenský europoslanec Ľuboš Blaha, ktorý opakovane kritizuje európsku politiku voči Rusku a podporu Ukrajiny.
Blaha presadzuje odlišný pohľad na riešenie konfliktu a zdôrazňuje potrebu diplomatických rokovaní. Jeho postoje sa výrazne rozchádzajú s prístupom Kallasovej, ktorá presadzuje pokračovanie tlaku na Moskvu a podporu ukrajinskej strany.
Práve rozdielne názory na ďalší vývoj vojny pravidelne vyvolávajú ostré politické diskusie v európskych inštitúciách.
Citlivá téma, ktorá rozdeľuje Európu
Diskusia o ukrajinských deťoch patrí medzi mimoriadne citlivé otázky súvisiace s vojnou. Kallasová uviedla, že podľa dostupných údajov sa podarilo do novembra 2026 vrátiť 2 790 detí. Zároveň vyzvala na ďalšie medzinárodné úsilie.
Európsky parlament sa tejto téme venoval aj prostredníctvom pripravovaného uznesenia, ktoré malo vyjadriť politický postoj inštitúcie k návratu deportovaných detí.
Politické napätie medzi jednotlivými názorovými tábormi tak pokračuje. Kým jedna strana zdôrazňuje potrebu podpory Ukrajiny a tlaku na Rusko, druhá požaduje predovšetkým diplomatické riešenia a kritizuje súčasnú stratégiu Európskej únie.
Jedno je isté: otázka ďalšieho smerovania európskej politiky voči Ukrajine zostáva jednou z najspornejších tém na politickej scéne.
