Napätie medzi slovenským premiérom Robertom Ficom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom sa opäť dostalo do centra politickej pozornosti. Fico totiž verejne opísal telefonický rozhovor s nemeckým lídrom, počas ktorého mal podľa jeho slov Merz zvýšeným hlasom reagovať na slovenský postoj k sankciám voči Rusku. Premiér tvrdí, že vtedy čelil aj hrozbám zastavenia finančných prostriedkov pre Slovensko.
Fico opísal nepríjemný telefonát
Robert Fico sa k svojmu vzťahu s nemeckým kancelárom vyjadril v súvislosti s aktuálnym sporom o ďalšiu finančnú podporu Ukrajiny. Podľa slovenského premiéra nešlo o prvý prípad, keď Berlín nesúhlasil s postojom slovenskej vlády.
Fico pripomenul telefonát z obdobia, keď blokoval sankcie proti Ruskej federácii, pretože sa podľa neho dotýkali slovenských záujmov.
„Ja si pamätám prvý rozhovor s ním, keď mi volal a kričal do telefónu na mňa, že čo si to dovoľujem,“ opísal premiér.
Zároveň tvrdil, že Merz mu vtedy naznačoval možnosť zastavenia všetkých finančných prostriedkov pre Slovensko. Ide však o Ficovu interpretáciu rozhovoru, pričom nezávislé potvrdenie jeho opisu nie je k dispozícii.
Spor sa vyostril pre peniaze určené Ukrajine
Napätie medzi Bratislavou a Berlínom sa v posledných dňoch vystupňovalo aj pre plánované financovanie Ukrajiny.
Nemecký kancelár Friedrich Merz presadzuje, aby sa všetky členské štáty Európskej únie spravodlivo podieľali na pokrytí očakávaného finančného deficitu ukrajinského rozpočtu v roku 2027.
Ten sa odhaduje približne na 70 miliárd eur. Európska únia by mala podľa predložených plánov zabezpečiť približne 45 miliárd eur.
Merz vo svojom liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi zdôraznil, že spoločný záväzok členských krajín je dôležitou podmienkou ďalších rokovaní o financovaní Ukrajiny aj o budúcom rozpočte EÚ.
Fico však takýto prístup odmieta. Počas spoločného rokovania slovenskej a českej vlády v Bratislave označil postup nemeckého kancelára za vydieranie a zdôraznil, že Slovensko má právo presadzovať vlastné stanovisko.
Premiér zdôrazňuje slovenskú suverenitu
Fico dal jasne najavo, že Slovensko sa podľa neho nemusí automaticky prispôsobovať rozhodnutiam veľkých európskych krajín.
„Som taký istý ako on, len som z menšej krajiny,“ vyhlásil premiér v súvislosti s Merzom.
Zároveň pripomenul, že aj Slovensko má v európskych rokovaniach svoje hlasovacie práva a možnosti, ako presadzovať svoje záujmy.
Kritický postoj voči Merzovej požiadavke vyjadril aj český premiér Andrej Babiš. Ten upozornil, že európske krajiny by mali mať výraznejší hlas pri rokovaniach o budúcnosti Ukrajiny a nemali by zostať bokom.
Čo bude nasledovať?
Spor medzi slovenskou vládou a nemeckým kancelárom prichádza v citlivom období, keď európski lídri diskutujú o budúcom financovaní Ukrajiny a o novom viacročnom rozpočte Európskej únie.
Pre Slovensko je pritom Nemecko mimoriadne dôležitým hospodárskym partnerom. Vývoj vzťahov medzi Bratislavou a Berlínom preto môže mať význam nielen pre zahraničnú politiku, ale aj pre ekonomické záujmy krajiny.
Zostáva otázne, či sa obom stranám podarí nájsť kompromis, alebo sa spor ešte viac vyostrí.
Jedno je však zrejmé: Robert Fico zatiaľ neukazuje ochotu ustúpiť od svojho postoja a trvá na tom, že Slovensko musí mať v Európskej únii vlastný hlas.
