Minister obrany Robert Kaliňák sa v rozhovore s novinármi vyjadril k viacerým aktuálnym politickým témam. Hovoril o ceste premiéra Roberta Fica do Srbska, fungovaní vládnej koalície, možnej vojenskej neutralite Slovenska aj o otázkach týkajúcich sa konania ministrov počas komunálnej kampane. Rozhovor priniesol viacero ostrých výmen názorov, pričom minister v niektorých prípadoch odmietol vychádzať z predpokladov, ktoré podľa neho neboli dostatočne overené.

Ficova cesta do Srbska a otázka dvojitého metra

Jednou z hlavných tém rozhovoru bola návšteva premiéra Roberta Fica v Srbsku, kde v Novom Sade vystúpil na podporu prezidenta Aleksandara Vučića počas predvolebného obdobia. Novinári sa Kaliňáka pýtali, či nejde o podobný prípad, aký predstavovala účasť českého politika Víta Rakušana na opozičnom proteste na Slovensku.

Minister medzi oboma situáciami rozlišoval. Podľa jeho vysvetlenia je bežné, že politici podporujú svojich zahraničných partnerov, najmä ak ide o predstaviteľov vládnucich strán a krajiny majú rozvinuté vzájomné vzťahy. Za rozdiel považoval najmä to, že Rakušan podľa neho prišiel podporiť opozíciu a vystúpiť proti slovenskej vláde.

Kaliňák zároveň zdôraznil význam vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom. Srbsko označil za dôležitého partnera a Ficovu cestu zasadil do kontextu dlhodobej slovenskej zahraničnej politiky.

Koaličná zmluva podľa Kaliňáka naďalej platí

Reč prišla aj na stabilitu vládnej koalície po schválení štátneho rozpočtu. Napriek predchádzajúcim pochybnostiam opozície minister potvrdil, že koaličná zmluva zostáva v platnosti.

Kaliňák ocenil, že sa podarilo presadiť rozpočet aj ďalšie dôležité zákony. Podľa neho vláda dokázala nájsť potrebnú podporu napriek tomu, že niektoré koaličné poslanecké kluby prišli o poslancov.

Opozičné vyjadrenia o blížiacom sa konci vlády preto nepovažuje za potvrdenie jej pádu. Zároveň však upozornil, že volebný rok môže priniesť nepredvídateľný politický vývoj.

Menovanie kandidáta na ministra a úloha prezidenta

Novinári sa pýtali aj na rozhodovanie prezidenta Petra Pellegriniho o menovaní kandidáta Kufu do ministerskej funkcie. Kaliňák uviedol, že výsledok bude závisieť od toho, aké informácie prezident získa a ako vyhodnotí ich relevantnosť.

Podľa ministra je prirodzené, že hlava štátu potrebuje dostatok podkladov na zodpovedné rozhodnutie. Zdôraznil pritom, že prezident musí postupovať v súlade s ústavou a zákonmi a rešpektovať svoje ústavné kompetencie.

Pokuta pre rezort obrany: Kaliňák rozhodnutie kritizuje

Ďalšou témou bola pokuta vo výške 15 000 eur, ktorú mal Úrad pre verejné obstarávanie udeliť v súvislosti s bytovým podnikom ministerstva obrany.

Kaliňák po oboznámení sa s predmetom otázky kritizoval postup úradu. Podľa jeho vysvetlenia sa spor týkal spôsobu, akým boli posudzované obstarávania uskutočňované v rôznych obdobiach a za rôznych vedení ministerstva.

Minister argumentoval, že rozhodnutia predchádzajúceho a súčasného vedenia nemožno automaticky spájať. Zároveň uviedol, že niektoré stavebné a prípravné práce môžu byť technicky aj organizačne samostatné, a preto podľa neho nemusí byť vždy správne posudzovať ich ako jednu zákazku.

Jeho vyjadrenia predstavujú stanovisko ministerstva k veci. Samotné dôvody pokuty a právne posúdenie postupu verejného obstarávania by bolo potrebné overiť v rozhodnutí príslušného úradu.

Otázka predvolebnej kampane ministra Takáča

Rozhovor sa dotkol aj účasti ministra Richarda Takáča na komunálnej kampani v Prievidzi. Novinári upozornili na článok v miestnom médiu, pri ktorom mal byť minister uvedený ako objednávateľ, a otvorili otázku, či takýto postup zodpovedá platným pravidlám financovania kampane.

Kaliňák uviedol, že o konkrétnom prípade predtým nevedel a bez podrobnejších informácií nechcel vysloviť jednoznačný záver o porušení zákona. Zároveň upozornil na potrebu preveriť aktuálnu právnu úpravu, keďže podľa neho sa pravidlá týkajúce sa tretích strán zmenili.

Pri tejto téme preto zostáva podstatné rozlišovať medzi otázkami položenými novinármi, vyjadrením ministra a prípadným právnym záverom príslušných orgánov.

Kaliňák podporil kandidatúru Jozefa Rašiho v Bratislave

Minister sa vyjadril aj k nadchádzajúcim komunálnym voľbám a ku kandidatúre Jozefa Rašiho na primátora Bratislavy. Rašiho označil za pracovitého odborníka a schopného manažéra, ktorý by podľa neho mohol mestu pomôcť v ďalšom rozvoji.

Kaliňák ocenil aj vecnejší charakter politickej diskusie medzi kandidátmi. Vyjadril nádej, že predvolebná kampaň zostane bez osobných útokov a vulgarizmov.

Pri otázke, či minister Takáč porušil zákon, Kaliňák odmietol automaticky prijať tvrdenie novinárov bez znalosti všetkých okolností. Následne kritizoval spravodajstvo televízie Markíza a uviedol, že v tomto prípade viac dôveruje ministrovi Takáčovi než novinárom.

Vojenská neutralita Slovenska: Kaliňák ju nepovažuje za nereálnu

Výraznú časť rozhovoru venovali novinári otázke, či by Slovensko malo v budúcnosti uvažovať o vojenskej neutralite. Tému opätovne otvoril premiér Robert Fico.

Kaliňák uviedol, že takúto možnosť nepovažuje za nereálnu. Poukázal na neistotu týkajúcu sa budúcnosti NATO a na otázku, akú úlohu by v aliancii mohli Spojené štáty zohrávať v nasledujúcich rokoch.

Ako príklad uviedol Rakúsko, ktoré je vojensky neutrálnym štátom. Podľa ministra môže zahraničná politika orientovaná na dobré vzťahy so susedmi a na predchádzanie konfliktom ovplyvňovať aj náklady na bezpečnosť a obranu.

Zároveň však zdôraznil potrebu pripravenosti na prípadný vojenský konflikt. Podľa jeho názoru musia štáty plánovať obranu aj s ohľadom na prvé dni prípadného napadnutia a na dostupné kapacity vlastných ozbrojených síl.

Rozhovor však nepriniesol konkrétnu analýzu nákladov na prípadnú neutralitu Slovenska ani podrobný plán, ako by takýto model fungoval v praxi. Kaliňák priznal, že takáto analýza podľa neho v danom rozhovore k dispozícii nebola.

Spor o príčiny vojny na Ukrajine

Pri debate o neutralite sa rozhovor vyostril pri otázke ruskej vojny proti Ukrajine. Novinár pripomenul, že Ukrajina Rusko neprovokovala, na čo Kaliňák reagoval vlastným výkladom udalostí z roku 2014.

Minister hovoril o zmene politickej moci na Ukrajine a o konflikte v Donbase. Argumentoval tiež otázkou ochrany menšín a vzťahov medzi susednými štátmi.

Jeho interpretácia udalostí predstavuje politické stanovisko, ktoré treba odlišovať od overených historických faktov. Rusko v roku 2014 anektovalo Krym a následne podporovalo ozbrojené separatistické sily na východe Ukrajiny. Vo februári 2022 potom začalo rozsiahlu inváziu na ukrajinské územie. Tieto udalosti sú zásadnou súčasťou medzinárodného hodnotenia rusko-ukrajinského konfliktu.

Kaliňák zdôrazňoval, že podľa neho môže politika zameraná na dobré susedské vzťahy a rešpektovanie menšín pomáhať predchádzať eskalácii napätia. Zároveň však nepredložil konkrétne údaje, ktoré by umožňovali vyčísliť finančné dôsledky prípadnej slovenskej neutrality.

Minister sa nechcel vyjadriť k návrhu na zrušenie ministerstva

Na záver prišla otázka týkajúca sa vyjadrení Andreja Danka, ktorý podľa novinárov nevylúčil návrh na zrušenie ministerstva. Kaliňák odmietol túto tému podrobnejšie komentovať s tým, že nepozná presné znenie Dankových vyjadrení.

Keď sa ho novinári pýtali na možné dôsledky takéhoto kroku pre parlamentnú väčšinu a koaličné vzťahy, minister zdôraznil, že nechce odpovedať na hypotetické otázky. Podľa vlastných slov sa sústreďuje predovšetkým na úlohy, za ktoré zodpovedá vo vláde.

Rozhovor priniesol viacero otvorených otázok

Vystúpenie Roberta Kaliňáka sa dotklo zahraničnej politiky, stability koalície, verejného obstarávania, komunálnych volieb aj budúceho bezpečnostného smerovania Slovenska.

Najvýraznejšou témou zostáva diskusia o vojenskej neutralite. Hoci minister túto možnosť nevylúčil, konkrétne finančné náklady, bezpečnostné dôsledky a podmienky jej realizácie zostávajú otvorené. Rovnako aj otázky týkajúce sa predvolebnej kampane či pokuty za verejné obstarávanie si vyžadujú posúdenie konkrétnych dokumentov a platných pravidiel.

Rozhovor tak ukázal rozdielne pohľady predstaviteľov vlády a novinárov na aktuálne politické témy, pričom pri viacerých bodoch bude rozhodujúce, aké ďalšie informácie a oficiálne stanoviská budú zverejnené.