Predseda slovenskej vlády Robert Fico sa po rokovaniach na samite Európskej únie v Bruseli vrátil k otázkam, ktoré majú významný dosah na Slovensko aj na budúce smerovanie celej Únie. V centre pozornosti boli vysoké ceny elektriny, systém obchodovania s emisnými povolenkami, pripravovaný dlhodobý rozpočet EÚ a ďalšia finančná pomoc Ukrajine.

Fico po rokovaniach vyhlásil, že Slovensku a ďalším krajinám Vyšehradskej štvorky sa podarilo presadiť požiadavky týkajúce sa cien energií a preskúmania emisného systému. Zároveň zopakoval, že Slovensko sa nechce zapojiť do plánovanej pôžičky vo výške 70 miliárd eur pre Ukrajinu na rok 2027. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR).

Ceny elektriny sa dostávajú do popredia

Jednou z hlavných tém rokovaní boli rozdiely v cenách elektrickej energie medzi členskými štátmi EÚ. Podľa Fica by Európska komisia mala rýchlo pripraviť ďalšie opatrenia, ktoré by pomohli riešiť vysoké ceny a ich rozdiely medzi jednotlivými krajinami.

Slovensko v tejto otázke spolupracovalo s Českom, Maďarskom a Poľskom. Podľa premiéra sa k ich úsiliu pridalo aj Taliansko, ktoré zohralo dôležitú úlohu pri rokovaniach o energetike.

Pre slovenské domácnosti a podniky sú ceny energií dôležité nielen z pohľadu každodenných výdavkov, ale aj z hľadiska konkurencieschopnosti priemyslu. Drahšia elektrina môže zvyšovať náklady výrobcov, ovplyvňovať ceny tovarov a komplikovať fungovanie energeticky náročných podnikov.

Samotné závery samitu však ešte neznamenajú, že sa ceny elektriny okamžite znížia. Konkrétne opatrenia bude potrebné pripraviť a následne vyhodnotiť ich účinky.

Emisné povolenky opäť rozdeľujú členské štáty

Ďalším dôležitým bodom bol systém obchodovania s emisnými povolenkami ETS. Slovenská vláda žiada jeho preskúmanie a upozorňuje na možné dôsledky súčasných pravidiel pre hospodárstvo.

Fico uviedol, že závery rokovaní počítajú aj s požiadavkou na preskúmanie systému a s mechanizmom, ktorý by umožnil využívať rezervu emisných povoleniek pri prudkom raste cien.

Slovensko chce zároveň posúdiť dosah systému ETS2 na domácnosti a ďalšie sektory. Pre vládu je dôležité, aby klimatické opatrenia nezvyšovali náklady obyvateľov a podnikov neprimeraným spôsobom.

Diskusia o emisnej politike pritom nie je len technickou otázkou. Dotýka sa širšieho sporu o to, ako má Európa spájať znižovanie emisií, energetickú bezpečnosť a ochranu priemyslu. Členské štáty sa v názoroch na tempo a podobu zmien naďalej líšia.

Slovensko odmieta účasť na ďalšej pôžičke pre Ukrajinu

Výraznú pozornosť vyvolalo aj Ficovo stanovisko k plánovanej finančnej pomoci Ukrajine. Premiér uviedol, že Slovensko sa nechce zapojiť do ďalšieho úverového mechanizmu v hodnote 70 miliárd eur na rok 2027, o ktorý podľa jeho vyjadrenia požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Fico zároveň varoval pred spájaním rokovaní o financovaní Ukrajiny s vyjednávaním o budúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034. Podľa neho by takéto prepojenie mohlo vytvoriť nebezpečný precedens pri rokovaniach medzi členskými štátmi.

Premiér však uviedol, že Slovensko chce Ukrajinu podporovať aj inými spôsobmi, napríklad prostredníctvom projektov v oblasti vzdelávania, cestnej infraštruktúry a energetických prepojení.

Jeho postoj tak predstavuje odmietnutie konkrétneho finančného mechanizmu, nie vyhlásenie o ukončení všetkých foriem spolupráce s Ukrajinou.

Budúci rozpočet EÚ zostáva otvorenou otázkou

Rokovania sa dotkli aj pripravovaného rozpočtu Európskej únie na obdobie rokov 2028 až 2034. Podľa Fica sa členské štáty zatiaľ nedokázali priblížiť k dohode.

Rozdiely sa týkajú najmä výšky príspevkov jednotlivých krajín a priorít, na ktoré by mali byť európske peniaze použité. Slovensko chce zachovať význam politiky súdržnosti, ktorej cieľom je znižovať regionálne rozdiely, a spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Premiér zároveň upozornil na možné dôsledky plánovaného obmedzenia poľnohospodárskych dotácií na úrovni 100 000 eur. Podľa neho by takéto opatrenie mohlo negatívne zasiahnuť slovenské poľnohospodárstvo, ktoré je založené aj na väčších farmách.

Konečná podoba rozpočtu bude závisieť od ďalších rokovaní. Pre Slovensko bude dôležité, aby si zachovalo prístup k európskym zdrojom na rozvoj regiónov, infraštruktúry a poľnohospodárstva.

Fico odišiel zo samitu predčasne

Pozornosť vzbudil aj odchod slovenského premiéra z bruselského samitu ešte pred ukončením všetkých rokovaní. Podľa TASR odišiel v piatok popoludní, aby odcestoval do Srbska a podporil bývalého prezidenta Aleksandara Vučića na predvolebnom zhromaždení v Novom Sade.

V dôsledku skoršieho odchodu sa Fico nezúčastnil na ďalších rokovaniach o migrácii, obrane a bezpečnosti EÚ ani o vývoji na Blízkom východe. Počas diskusie o migrácii ho zastupoval český premiér Andrej Babiš.

Táto časť programu je dôležitá pri hodnotení celého samitu: hoci Fico oznámil výsledky rokovaní o energetike a emisnom systéme, nie všetky témy európskych lídrov boli v čase jeho odchodu uzavreté.

Čo to môže znamenať pre Slovensko?

Výsledky rokovaní otvárajú viacero otázok, ktoré budú v nasledujúcich mesiacoch dôležité pre slovenskú ekonomiku aj politiku.

Prvou je, či Európska komisia pripraví konkrétne opatrenia na zmiernenie vysokých cien energií. Druhou je, či preskúmanie emisného systému povedie k zmenám, ktoré zohľadnia situáciu domácností a priemyslu. Treťou zostáva budúci rozpočet EÚ a jeho vplyv na financovanie slovenských regiónov a poľnohospodárstva.

Otvorenou otázkou je aj ďalšia finančná pomoc Ukrajine a spôsob, akým sa na nej jednotlivé členské štáty rozhodnú podieľať.

Ficove vyhlásenia naznačujú, že slovenská vláda chce pri energetike, klimatickej politike a európskom rozpočte presadzovať vlastné priority v spolupráci s ďalšími štátmi. O skutočnom dosahu týchto krokov však rozhodnú až konkrétne opatrenia, ďalšie rokovania a konečné dohody na úrovni Európskej únie.