Kauza Očistec patrí medzi najvýznamnejšie trestné prípady, ktoré sa na Slovensku týkajú podozrení z korupcie, fungovania policajných štruktúr a možného ovplyvňovania vyšetrovania. Prípad opäť vyvoláva pozornosť v súvislosti s argumentmi obhajoby, ktorá spochybňuje postup vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) známych ako Čurillovci.

Advokát Marek Para dlhodobo kritizuje spôsob, akým podľa neho vyšetrovatelia pracovali s dôkazmi a výpoveďami spolupracujúcich obvinených. Jeho tvrdenia sa týkajú najmä dôveryhodnosti niektorých svedectiev, preverovania dôkazného materiálu a otázky, či bolo vyšetrovanie vedené nestranne. Ide však o stanovisko obhajoby, ktoré treba posudzovať v kontexte celého súdneho konania.

O čo ide v kauze Očistec?

Prípad Očistec sa týka podozrení z vytvorenia a fungovania údajnej zločineckej skupiny v najvyšších policajných a bezpečnostných štruktúrach v rokoch 2012 až 2018. Medzi obžalovanými sú bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar, podnikateľ Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a ďalšie osoby.

Vyšetrovanie sa zameriava na podozrenia, že určité osoby mohli ovplyvňovať fungovanie policajných zložiek a zasahovať do vyšetrovania citlivých prípadov. O tom, či sa jednotlivé skutky stali a kto za ne nesie zodpovednosť, rozhoduje súd na základe vykonaných dôkazov.

Hlavné pojednávanie sa na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici začalo 8. júna 2026. Viacerí obžalovaní vrátane Tibora Gašpara a Norberta Bödöra vinu odmietli.

Marek Para spochybňuje dôveryhodnosť vyšetrovania

Advokát Marek Para upozorňuje na podľa neho závažné nedostatky v prípravnom konaní. Jeho argumentácia sa sústreďuje predovšetkým na spôsob získavania a preverovania výpovedí spolupracujúcich obvinených, ktorých svedectvá zohrávajú v niektorých trestných kauzách významnú úlohu.

Podľa obhajoby je potrebné dôkladne preskúmať, či boli tieto výpovede dostatočne overené ďalšími dôkazmi a či pri ich získavaní nedošlo k procesným pochybeniam. Para tiež spochybňoval nestrannosť niektorých vyšetrovateľov a poukazoval na informácie, ktoré podľa neho môžu meniť pohľad na priebeh vyšetrovania.

Tieto námietky sú dôležitou súčasťou obhajoby. Samy osebe však neznamenajú, že manipulácia s dôkazmi bola preukázaná. Rozhodujúce je, ktoré tvrdenia sa podarí podložiť konkrétnymi dôkazmi a ako ich vyhodnotí súd.

Sporné výpovede a práca s dôkazmi

Osobitnú pozornosť vyvolávajú výpovede spolupracujúcich obvinených Ľudovíta Makóa a Bernarda Slobodníka. Obhajoba upozorňuje na potrebu preveriť ich vierohodnosť, možné rozpory a súvislosti s ďalšími dôkazmi.

Pri posudzovaní takýchto svedectiev je dôležité skúmať, či sa ich obsah zhoduje s ostatnými zisteniami, či sa v priebehu času nemenil a či existujú nezávislé dôkazy, ktoré ho potvrdzujú. Rovnako je potrebné zohľadniť okolnosti, za ktorých boli výpovede získané.

Práve tieto otázky môžu mať zásadný význam pre výsledok konania. Obhajoba požaduje, aby súd preskúmal všetky relevantné okolnosti a neprikladal jednotlivým výpovediam väčšiu váhu, než akú si zaslúžia v spojení s ostatnými dôkazmi.

Čo je úlohou Čurillovcov v tejto kauze?

Označenie Čurillovci sa používa pre skupinu policajtov okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu, ktorí pôsobili v NAKA a podieľali sa na vyšetrovaní exponovaných trestných prípadov.

Ich postupy sa stali predmetom sporov medzi predstaviteľmi obhajoby, vyšetrovateľmi a ďalšími osobami pôsobiacimi v trestných konaniach. Kritici im vyčítajú možné pochybenia pri práci s dôkazmi a svedkami. Na druhej strane je potrebné rozlišovať medzi politickou kritikou, procesnými námietkami a skutkami, ktoré boli právoplatne preukázané.

Samotné spochybňovanie postupu policajtov preto nemožno automaticky považovať za dôkaz ich viny. Rovnako ani skutočnosť, že obhajoba namieta zákonnosť určitých úkonov, ešte neznamená, že súd tieto námietky prijme.

Odpočúvanie a ďalšie dôkazy môžu byť kľúčové

Významnou témou v konaní sú aj zvukové záznamy z kancelárií policajtov NAKA. Obhajoba navrhovala ich preskúmanie s cieľom preveriť tvrdenia o možnej zaujatosti vyšetrovateľov a ďalších osôb zapojených do vyšetrovania.

V októbri 2026 senát Špecializovaného trestného súdu podľa dostupného spravodajstva rozhodol, že súdne príkazy, na základe ktorých vznikli predmetné nahrávky, boli zákonné. Ďalšie dokazovanie sa malo týkať aj samotných záznamov a okolností ich získania.

Toto rozhodnutie sa týka zákonnosti príslušných príkazov na odpočúvanie. Nemožno ho automaticky vykladať ako potvrdenie všetkých tvrdení obhajoby alebo ako konečné rozhodnutie o vine či nevine obžalovaných.

Prečo má prípad význam pre verejnosť?

Kauza Očistec otvára otázky, ktoré presahujú jednotlivých obžalovaných. Ide o dôveru v políciu, prokuratúru a súdy, ako aj o záruky, že vyšetrovanie závažných trestných činov bude prebiehať zákonným a nestranným spôsobom.

Ak obhajoba upozorní na konkrétne rozpory alebo procesné nedostatky, súd sa nimi musí zaoberať v rozsahu, ktorý vyžaduje zákon. Ak sa naopak podozrenia nepodarí preukázať, samotné tvrdenia o pochybeniach nemôžu nahradiť dôkazy.

Verejná diskusia je preto najprínosnejšia vtedy, keď vychádza z overiteľných informácií, súdnych rozhodnutí a presného rozlišovania medzi podozreniami a preukázanými skutočnosťami.

Čo bude rozhodujúce ďalej?

Pre ďalší vývoj kauzy bude podstatné, ako súd vyhodnotí výpovede svedkov, zvukové záznamy a ostatné dôkazy predložené obžalobou aj obhajobou. Dôležité bude aj to, či sa podarí objasniť sporné okolnosti, na ktoré jednotlivé strany upozorňujú.

Prípad tak zostáva pod drobnohľadom verejnosti. Konečný záver však musí vychádzať z výsledkov dokazovania a rozhodnutia súdu, nie iba z vyjadrení politikov, advokátov alebo jednotlivých účastníkov konania.