Slovensko po približne štyroch rokoch obnovuje výmenu vojenských pridelen­cov s Ruskom. Vláda Roberta Fica tento krok obhajuje potrebou udržiavať diplomatické a vojenské kontakty, zatiaľ čo opozícia upozorňuje na možné bezpečnostné riziká. Rozhodnutie opäť otvára otázku, akým smerom sa má uberať slovenská zahraničná politika v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine.

Čo sa mení vo vzťahoch medzi Slovenskom a Ruskom?

Podľa správ slovenských médií už Slovensko vyslalo do Moskvy dvoch vojenských predstaviteľov – brigádneho generála Slavomíra Staviarskeho a plukovníka Iva Gahíra. Zároveň sa očakáva príchod ruského vojenského pridelen­ca do Bratislavy. Presný termín jeho nástupu však nebol v dostupných správach potvrdený.

Vojenskí pridelen­ci pôsobia na ambasádach ako oficiálni zástupcovia svojich krajín. Udržiavajú kontakty s ozbrojenými silami hostiteľského štátu a venujú sa otázkam vojenskej spolupráce, obrany a bezpečnostnej politiky.

Táto forma spolupráce bola prerušená po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Vtedajšia vláda Eduarda Hegera vyhostila ruských diplomatov vrátane vtedajšieho vojenského pridelen­ca Sergeja Solomasova. Súčasné kroky preto predstavujú významnú zmenu oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Ficov plán dostáva konkrétnu podobu

Premiér Robert Fico o obnovení pôsobenia vojenských pridelen­cov hovoril počas svojej májovej návštevy Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Slovenský premiér vtedy zdôrazňoval záujem o obnovenie štandardných a vzájomne výhodných vzťahov medzi oboma krajinami.

Vláda tým nadväzuje na svoju dlhodobejšiu snahu zachovať komunikáciu s Moskvou aj napriek napätým vzťahom medzi Ruskom a západnými krajinami. Súčasťou tejto politiky je aj otázka energetických dodávok, ktoré zostávajú pre Slovensko významnou témou.

Minister obrany Robert Kaliňák podporuje obnovenie vojenských diplomatických kontaktov. Podľa vládneho postoja môže byť prítomnosť slovenského zástupcu v Moskve užitočná na získavanie informácií a udržiavanie komunikácie v oblasti obrany.

Opozícia upozorňuje na možné bezpečnostné hrozby

Obnovenie kontaktov vyvolalo kritiku opozičných politikov. Ich hlavnou obavou je, že ruský vojenský pridelenec by mohol okrem oficiálnych diplomatických úloh predstavovať aj riziko súvisiace so spravodajskou činnosťou alebo ovplyvňovaním verejnej mienky.

Poslanec Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska spochybňuje, či Slovensko získa v Moskve dostatok užitočných informácií na to, aby sa takýto krok vyplatil. Podľa jeho názoru môže byť prítomnosť ruského vojenského predstaviteľa na Slovensku z bezpečnostného hľadiska citlivejšia.

Kriticky sa vyjadril aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď. Upozornil na riziko, že obnovenie výmeny pridelen­cov môže vytvoriť priestor na spravodajské a vplyvové aktivity.

Tieto vyjadrenia predstavujú stanoviská opozičných politikov a upozornenia na možné riziká. Samotný návrat vojenského pridelen­ca však automaticky nedokazuje, že bude vykonávať špionážnu činnosť.

Prípad z minulosti znovu vyvoláva otázky

Diskusiu ovplyvňuje aj prípad bývalého ruského vojenského pridelen­ca Sergeja Solomasova. Podľa správ médií bol v minulosti vyhostený zo Slovenska spolu s ďalšími ruskými diplomatmi po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Jeho meno sa spájalo s prípadom údajného podplácania spolupracovníka dezinformačného portálu Hlavné správy.

Práve táto minulosť je jedným z dôvodov, prečo opozícia žiada dôkladné posúdenie bezpečnostných dôsledkov obnovenia vojenských kontaktov. Kritici zdôrazňujú, že diplomatické vzťahy s Ruskom treba posudzovať aj v kontexte vojny na Ukrajine a predchádzajúcich prípadov podozrení zo spravodajskej činnosti.

Ako rozhodnutie vysvetľuje vláda?

Vláda prezentuje obnovenie vojenských kontaktov ako súčasť pragmatickej zahraničnej politiky. Podľa tohto prístupu má Slovensko udržiavať komunikačné kanály aj s krajinami, s ktorými má v súčasnosti politické nezhody.

Zástancovia takéhoto postupu môžu argumentovať, že priame diplomatické kontakty pomáhajú predchádzať nedorozumeniam a umožňujú výmenu informácií. Kritici však namietajú, že prínosy treba porovnať s bezpečnostnými rizikami a že vzťahy s Moskvou nemožno oddeľovať od jej vojenských krokov na Ukrajine.

Podstatou sporu teda nie je iba samotná výmena vojenských pridelen­cov, ale aj širšia otázka, ako má Slovensko vyvažovať diplomatický dialóg, vlastnú bezpečnosť a spoluprácu so západnými partnermi.

Čo bude nasledovať?

Pozornosť sa teraz sústreďuje na pôsobenie slovenských vojenských predstaviteľov v Moskve a na prípadný nástup ruského pridelen­ca v Bratislave. Dôležité bude aj to, aké konkrétne výsledky vláda od obnovenia kontaktov očakáva a ako bude možné posúdiť ich prínos pre slovenskú bezpečnosť.

Rozhodnutie už vyvolalo politický spor, ktorý sa môže ďalej prehlbovať. Kým vláda zdôrazňuje význam diplomatickej komunikácie, opozícia žiada väčšiu obozretnosť a upozorňuje na možné dôsledky pre bezpečnostné záujmy krajiny.

Jedno je zrejmé: obnovenie vojenských kontaktov s Ruskom sa stalo ďalším významným bodom diskusie o smerovaní slovenskej zahraničnej politiky. Skutočný prínos tohto kroku ukáže až ďalší vývoj a konkrétne výsledky spolupráce.