Slovenská politická scéna zažíva ďalšiu ostrú výmenu názorov okolo fungovania prokuratúry a vyšetrovania citlivých káuz. Do centra pozornosti sa opäť dostali premiér Robert Fico, generálny prokurátor Maroš Žilinka a bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Téma vyvoláva silné reakcie najmä pre dlhodobý konflikt medzi vládnou mocou a predstaviteľmi prokuratúry. Fico v posledných mesiacoch opakovane kritizuje postup Generálnej prokuratúry a tvrdí, že niektoré rozhodnutia a kroky jej vedenia vyvolávajú vážne otázky.

Fico ostro kritizoval Žilinku

Najnovšia fáza sporu sa výrazne vyostrila v septembri 2026. Robert Fico vtedy vyzval Maroša Žilinku, aby zvážil odchod z funkcie generálneho prokurátora.

Premiér svoje stanovisko spájal najmä s prípadom bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Fico tvrdil, že v tejto kauze existovali závažné otázky týkajúce sa dôkazov a postupu prokurátorov. Zároveň kritizoval vplyv bývalých predstaviteľov Úradu špeciálnej prokuratúry na súčasné fungovanie prokuratúry.

Žilinka však Ficovu kritiku odmietol a uviedol, že vo svojej funkcii plánuje zostať až do skončenia svojho funkčného obdobia. Výzvu premiéra označil za útok na právny štát.

V pozadí je aj spor o Daniela Lipšica

Daniel Lipšic zostáva ďalšou výraznou postavou sporov okolo slovenskej prokuratúry. V januári 2026 Najvyšší správny súd riešil disciplinárny návrh, ktorý voči nemu podal Maroš Žilinka.

Žilinka žiadal prísnejší postih, avšak súd Lipšica uznal za vinného iba v jednom z troch bodov návrhu a namiesto preloženia na nižšiu prokuratúru mu uložil písomné pokarhanie. Rozhodnutie zároveň ukázalo, že medzi predstaviteľmi prokuratúry pretrvávajú výrazné rozdiely v pohľade na jednotlivé prípady a postupy.

Konflikt má dlhšie korene

Vzťah Roberta Fica a Maroša Žilinku pritom nebol vždy konfrontačný. Keď Žilinka v roku 2020 kandidoval na post generálneho prokurátora, podporil ho aj Robert Fico.

V priebehu ďalších rokov sa však ich postoje postupne vzďaľovali. Žilinka verejne kritizoval niektoré zmeny v oblasti trestného práva a upozorňoval na problémy v boji proti korupcii. Fico naopak jeho vystúpenia označoval za politicky motivované.

Znamená spor trestné stíhanie?

Napriek dramatickým tvrdeniam, ktoré sa objavujú v niektorých titulkoch na sociálnych sieťach, samotný politický konflikt medzi Ficom, Žilinkom a Lipšicom automaticky neznamená, že niektorý z nich „skončí za mrežami“.

O prípadnej trestnej zodpovednosti môže rozhodovať iba príslušné vyšetrovanie a následne nezávislé súdy. Politické vyhlásenia, vzájomná kritika či disciplinárne konania nemožno automaticky zamieňať za právoplatné odsúdenie.

Spor však naďalej ukazuje hlboké rozdiely v pohľade na fungovanie slovenskej prokuratúry, trestnú politiku a otázku nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní.

Čo bude nasledovať?

Ďalší vývoj bude závisieť od konkrétnych rozhodnutí prokuratúry, prípadných vyšetrovaní a súdnych konaní. Zatiaľ však nie je možné tvrdiť, že Robert Fico, Maroš Žilinka alebo Daniel Lipšic boli právoplatne odsúdení či že majú istotu väzenia.

Jedno je však isté: konflikt medzi politickou mocou a vedením prokuratúry patrí medzi najvýraznejšie právno-politické spory na Slovensku a jeho ďalšie pokračovanie môže mať významný vplyv na verejnú diskusiu o právnom štáte.