Tibor Gašpar upozornil na rastúcu agresivitu vo verejnom priestore a kritizoval spôsob, akým politici, aktivisti a používatelia sociálnych sietí komunikujú. Vo svojom vystúpení však zároveň poukázal aj na konkrétne prípady vulgárnych či výhražných prejavov z opozičného prostredia.

Slovenská politická scéna už dlhší čas čelí ostrej polarizácii. Konflikty medzi koalíciou a opozíciou sa pritom neodohrávajú iba v parlamente, ale čoraz výraznejšie aj na sociálnych sieťach, námestiach a v online diskusiách.

Práve na tento problém upozornil Tibor Gašpar. Vo svojom vystúpení hovoril o tom, že hranice spoločenskej komunikácie sa podľa neho postupne posúvajú a vulgarizácia verejného priestoru sa stáva čoraz bežnejšou.

Gašpar: Problém sa začína už pri výchove

Gašpar tvrdí, že za zhoršujúcu sa atmosféru nemožno viniť iba jednu politickú stranu. Podľa jeho slov ide o širší spoločenský problém, do ktorého vstupujú rodiny, školy, médiá, sociálne siete, influenceri aj verejne známe osobnosti.

Osobitne upozornil na správanie mladých ľudí a na to, aký vplyv môže mať politická komunikácia na ich postoje.

Podľa Gašpara sa hranice rešpektu postupne oslabujú – či už ide o vzťah žiakov k učiteľom, mladších ľudí k starším alebo všeobecné rešpektovanie pravidiel.

Kritika opozičných aktivistov

Súčasťou jeho vystúpenia boli aj videá a ukážky vyjadrení, ktoré Gašpar označil za príklady radikalizácie a nenávistnej komunikácie.

V jednom prípade spomenul opozičného aktivistu, ktorého vyjadrenia podľa neho prekračujú hranice politickej kritiky. Poukázal tiež na ďalšie video obsahujúce vyhrážky násilím voči inej osobe.

Gašpar tieto prípady použil ako argument, že spoločnosť by nemala ignorovať verejné prejavy, ktoré môžu pôsobiť ako normalizácia násilia alebo zastrašovania.

Zároveň zdôraznil, že o tom, či konkrétne konanie predstavuje trestný čin alebo priestupok, musia rozhodovať príslušné orgány na základe zákona, nie politici.

Spomenul aj incidenty spojené s politickými predstaviteľmi

Gašpar sa vo svojom vystúpení nevenoval iba aktivistom. Reagoval aj na ostré slovné útoky medzi politikmi.

Ako príklad uviedol vystupovanie Igora Matoviča a ďalšie konfliktné situácie v slovenskej politike. Podľa Gašpara je problematické, ak politici zároveň hovoria o potrebe boja proti nenávisti, no sami používajú osobné útoky a vulgárnu rétoriku.

Práve tento argument postavil do širšieho kontextu politickej kultúry.

Otázkou podľa neho zostáva, či má byť rovnaký meter používaný voči všetkým politickým táborom.

Nenávisť nie je iba problém jednej strany, tvrdí Gašpar

Gašpar zároveň uviedol, že nechce tvrdiť, že za všetku nenávisť v spoločnosti môže výlučne opozícia alebo koalícia.

Za mimoriadne vážny moment označil aj atentát na predsedu vlády Roberta Fica, ktorý podľa neho ukázal, kam môže politická polarizácia zájsť.

Jeho argumentácia však smerovala k tomu, že spoločnosť by mala odmietnuť násilné alebo výhražné prejavy bez ohľadu na to, z ktorého politického tábora pochádzajú.

Sociálne siete podľa neho problém ešte zosilňujú

Významnú úlohu v celej situácii podľa Gašpara zohrávajú sociálne siete. Anonymita a rýchle šírenie obsahu umožňujú, aby sa agresívne vyjadrenia dostali k veľkému počtu ľudí v priebehu niekoľkých minút.

Politické konflikty sa tak môžu prenášať aj medzi mladých ľudí, ktorí následne preberajú slovník alebo správanie svojich vzorov.

Gašpar preto hovoril aj o potrebe väčšej prevencie, výchovy a zodpovednosti.

Chce väčšiu zodpovednosť

Podľa Gašpara nestačí iba diskutovať o slobode prejavu. Spoločnosť podľa neho musí jasne rozlišovať medzi legitímnou politickou kritikou a konaním, ktoré môže predstavovať vyhrážanie, podnecovanie nenávisti alebo iné porušenie zákona.

Zdôraznil preto úlohu rodičov, škôl, médií, politikov a orgánov činných v trestnom konaní.

Zároveň podporil myšlienku, aby sa v prípadoch, keď nejde o trestný čin, využívali aj iné právne a disciplinárne mechanizmy.

Spor o hranice slobody prejavu pokračuje

Gašparovo vystúpenie tak otvorilo jednu z najcitlivejších otázok súčasnej slovenskej politiky: kde sa končí sloboda prejavu a kde už začína neprijateľná forma zastrašovania či podnecovania nenávisti?

Odpoveď na túto otázku však nemožno založiť iba na politickom presvedčení. Každý konkrétny prípad musí byť posudzovaný samostatne a podľa platných pravidiel.

Jedno je však zrejmé – ostrá politická komunikácia na Slovensku zostáva významným spoločenským problémom. A čím viac sa hranice medzi politickou kritikou, osobnými útokmi a vyhrážkami stierajú, tým dôležitejšia bude otázka, aké hranice je spoločnosť ochotná tolerovať.