Spor medzi premiérom Robertom Ficom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa opäť vyostril. Tentoraz je predmetom konfliktu rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR týkajúce sa vyšetrovania darovania slovenskej vojenskej techniky Ukrajine.

Generálna prokuratúra 24. septembra 2026 oznámila, že preskúmala skoršie rozhodnutia polície a Krajskej prokuratúry v Bratislave v súvislosti s darovaním vojenskej techniky vrátane stíhačiek MiG-29 a systému KUB. Podľa jej záveru predchádzajúce rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora boli zákonné a konaním vtedajších členov vlády nebola naplnená skutková podstata trestného činu.

Fico rozhodnutie kritizuje

Premiér Robert Fico na rozhodnutie reagoval ostro. Žilinkovi vyčítal postup Generálnej prokuratúry a opätovne otvoril otázku fungovania prokuratúry.

Fico zároveň uviedol, že podľa neho je potrebné uvažovať o zásadných legislatívnych zmenách. Jeho kritika prišla v čase, keď medzi vládou a generálnym prokurátorom už dlhšie prebieha verejný spor o fungovanie prokuratúry a jednotlivé vyšetrovania.

Žilinka na premiérove slová reagoval odmietavo. Ficove vyjadrenia označil za „nedôstojný a mimoriadne nebezpečný útok“ na orgán ochrany práva. Zároveň upozornil, že politický tlak na prokuratúru môže mať vážne dôsledky.

Do konfliktu vstúpil aj Ľuboš Blaha

Kritiku generálneho prokurátora následne zverejnil aj europoslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha. Ten sa postavil na stranu Ficovej kritiky a spochybnil spôsob, akým Generálna prokuratúra prípad vojenskej pomoci Ukrajine vyhodnotila.

Blaha zároveň oznámil podanie trestného oznámenia a vyzval prokurátorov, aby sa jeho podaním zaoberali. Dôležité však je, že samotné podanie trestného oznámenia neznamená, že bol spáchaný trestný čin. O prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti môže rozhodnúť až príslušný orgán na základe preverenia a dôkazov.

Sporná hodnota vojenskej pomoci

Jedným z argumentov v politickej debate je aj hodnota vojenského majetku poskytnutého Ukrajine.

Podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR dosiahla hodnota darovaného vojenského majetku od začiatku ruskej invázie takmer 700 miliónov eur. Kontrolóri zároveň poukázali na viaceré nedostatky v evidencii a riadení procesu. Samotná hodnota poskytnutého majetku však automaticky nepreukazuje spáchanie trestného činu.

V prípade stíhačiek MiG-29 a systému KUB bolo trestné stíhanie podľa dostupných informácií zastavené už 31. októbra 2025. Sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu bola následne v januári 2026 zamietnutá a Generálna prokuratúra teraz opätovne preskúmala zákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí.

Rada prokurátorov upozorňuje na politický tlak

Do verejnej diskusie vstúpila aj Rada prokurátorov. Upozornila, že zákonnosť rozhodnutí prokurátorov by mala byť preverovaná prostredníctvom procesných nástrojov, ktoré stanovuje zákon, a nie politickým tlakom.

Podľa rady môže podobný tlak zvyšovať neistotu a negatívne vplývať na dôveru vo fungovanie právneho štátu.

Napätie medzi premiérom a generálnym prokurátorom pritom nie je nové. Už začiatkom septembra Fico vyzval Žilinku na odstúpenie. Žilinka následne oznámil, že na odchod z funkcie sa nechystá. Jeho výzva na odstúpenie vyvolala kritické reakcie aj zo strany verejného ochrancu práv, Slovenskej advokátskej komory a Rady prokurátorov.

Čo bude nasledovať?

Ďalší vývoj bude závisieť aj od toho, ako bude naložené s trestným oznámením, ktoré avizoval Blaha, a či preverovanie prinesie nové právne skutočnosti.

Zatiaľ zostáva podstatný rozdiel medzi politickými tvrdeniami jednotlivých aktérov a právnymi závermi príslušných orgánov. Generálna prokuratúra tvrdí, že predchádzajúce rozhodnutia v prípade vojenskej techniky boli zákonné, zatiaľ čo Fico a Blaha tento postup verejne kritizujú.