Spor okolo útoku na dronovú fabriku pri Prešove

Bývalý minister školstva Juraj Draxler sa vo svojej najnovšej reakcii ostro vyjadril k článku komentátora Denníka N Mira Kerna. Predmetom sporu je interpretácia nevydareného útoku na závod spoločnosti Skyeton v Haniske pri Prešove.

Kern vo svojom Newsfilteri z 10. septembra použil takzvaný „kačací test“. Na základe podobností s ďalšími sabotážnymi prípadmi v Európe dospel k záveru, že okolnosti útoku podľa neho poukazujú na ruské pozadie.

Draxler však tento spôsob argumentácie spochybnil. Podľa jeho názoru nemožno samotnú podobnosť medzi jednotlivými incidentmi považovať za dôkaz toho, kto konkrétny útok objednal.

Čo je o prípade pri Prešove známe?

Samotný incident nie je vymyslený. Slovenská polícia zadržala troch mužov podozrivých z prípravy podpálenia závodu Skyeton pri Prešove. Polícia uviedla, že skutok mali pripraviť a vykonať „na objednávku“.

Minister obrany Robert Kaliňák následne uviedol, že medzi zadržanými boli dvaja Lotyši a jeden Ukrajinec. Spoločnosť Skyeton zároveň vyslovila podozrenie, že za útokom môže byť Rusko.

V médiách sa objavili aj ďalšie informácie vrátane e-mailu, v ktorom sa k činu mala prihlásiť údajná protivojnová skupina. Verejne dostupné informácie však samy osebe nepredstavujú definitívny dôkaz, že útok objednala ruská tajná služba.

Práve tento rozdiel tvorí jadro Draxlerovej kritiky.

„Podobnosť nie je dôkaz“

Draxler poukazuje na to, že v Európe sa v minulosti skutočne odohrali sabotážne operácie, pri ktorých vyšetrovatelia neskôr identifikovali väzby na ruské štruktúry.

Z toho však podľa jeho argumentácie automaticky nevyplýva, že každý podobný incident musí mať rovnakého objednávateľa.

Pri tak závažnom tvrdení by bolo potrebné hovoriť aj o konkrétnych dôkazoch – napríklad o komunikácii medzi páchateľmi a objednávateľom, finančných tokoch, pokynoch alebo výsledkoch bezpečnostného vyšetrovania.

Kernov text však nebol prezentovaný ako súdne rozhodnutie. Išlo o komentár, ktorý pracoval s pravdepodobnosťou a porovnávaním rôznych prípadov.

Európske prípady však ukazujú, že ruská stopa nie je iba teória

Druhá strana diskusie je rovnako dôležitá.

V Európe boli v minulosti zaznamenané prípady, pri ktorých vyšetrovania a súdne konania odhalili väzby na ruské záujmy. Ako príklad sa uvádza prípad podpálenia skladu v Londýne, pri ktorom boli odsúdení muži a britské protiteroristické orgány prípad spojovali s organizáciou napojenou na ruský štát.

Preto samotné skúmanie možnej ruskej stopy pri novom sabotážnom prípade nie je bezprecedentné.

Rozhodujúce však zostáva, ako je takáto hypotéza formulovaná.

Draxler pripomenul aj prípad letu Ursuly von der Leyenovej

Vo svojej kritike Draxler otvoril aj ďalšiu otázku – incident z augusta 2025, keď lietadlo s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou smerovalo do bulharského Plovdivu.

Prvé správy vytvorili obraz vážneho GPS incidentu, pri ktorom malo lietadlo približne hodinu krúžiť nad letiskom a posádka mala údajne použiť papierové mapy.

Neskoršie údaje však tento dramatický opis výrazne spochybnili. Analýza údajov Flightradar24 podľa článku ukázala, že rozdiel oproti plánovanému letu bol približne desať minút. Posádka síce hlásila problém s GPS, následne však využila štandardný systém ILS a lietadlo bezpečne pristálo.

Ani pri tomto prípade nebol verejne preukázaný jednoznačný dôkaz, že konkrétne lietadlo bolo cielene rušené Ruskom.

To však neznamená, že GPS rušenie v regióne neexistuje. Ide o reálny bezpečnostný problém, ktorý bol v rôznych častiach východnej Európy a Baltu opakovane zaznamenaný.

Kde sa končí fakt a začína interpretácia?

Celý spor sa tak v skutočnosti netýka iba jedného novinára alebo jedného článku. Otvára širšiu otázku spôsobu, akým médiá informujú o bezpečnostných incidentoch.

Je rozdiel povedať:

„Okolnosti prípadu pripomínajú predchádzajúce ruské sabotážne operácie.“

A úplne iné je tvrdiť:

„Za útokom je Rusko.“

Prvá formulácia predstavuje hypotézu založenú na podobnostiach. Druhá môže byť čitateľom pochopená ako definitívny záver.

Pri prípadoch týkajúcich sa tajných služieb je preto mimoriadne dôležité jasne rozlišovať medzi tým, čo vyšetrovatelia skutočne potvrdili, čo predstavuje indíciu a čo je iba interpretáciou autora komentára.

Draxlerova kritika a širší kontext

Draxler vo svojej reakcii používal aj výraznú iróniu a snažil sa poukázať na podľa neho problematický spôsob dedukcie. Jeho pointou bolo, že ak sa na základe niekoľkých nepriamych podobností dá vytvoriť veľmi vážny záver, rovnaký spôsob uvažovania možno použiť prakticky na čokoľvek.

Zároveň však nemožno ignorovať druhú časť príbehu: v Európe existujú zdokumentované prípady, keď vyšetrovania odhalili skutočné väzby sabotážnych aktivít na ruské štruktúry.

Preto by bolo nepresné tvrdiť, že všetky obavy z možného ruského zapojenia sú automaticky vymyslené.

Rovnako nepresné by však bolo prezentovať ruské objednanie konkrétneho útoku pri Prešove ako verejne dokázanú skutočnosť, pokiaľ takýto dôkaz nebol zverejnený.

Záver

Spor medzi Jurajom Draxlerom a Mirom Kernom tak ukazuje najmä na problém hranice medzi faktom, indíciou a komentárom.

Útok na závod Skyeton a vyšetrovanie podozrivých osôb sú reálne. Existujú tiež dôvody, prečo sa v podobných prípadoch skúma možná ruská stopa.

Verejne dostupné informácie však podľa dostupných podkladov nepredstavujú definitívny dôkaz, ktorý by jednoznačne preukázal, že konkrétny útok pri Prešove objednala ruská tajná služba.

Najdôležitejšie preto zostáva presné označenie toho, čo je potvrdený fakt, čo je podozrenie a čo je iba analytický alebo komentátorský záver.