Slovenská politická scéna opäť rieši budúcnosť generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Premiér Robert Fico ho v uplynulých dňoch verejne vyzval na odstúpenie, Žilinka však následne oznámil, že vo svojej funkcii zostáva.

Do diskusie sa teraz zapojil aj vicepremiér a minister obrany Róbert Kaliňák. Na tlačovej konferencii reagoval nielen na spor okolo generálneho prokurátora, ale aj na personálne zmeny vo vláde, napätie medzi koaličnými stranami a politický vývoj v Nemecku.

Jednou z najvýraznejších tém bola budúcnosť generálneho prokurátora. Po Ficovej výzve na odstúpenie Žilinka odkázal, že zo svojej funkcie odísť nehodlá.

Kaliňák v tejto súvislosti naznačil, že problém podľa neho nespočíva iba v samotnej osobe generálneho prokurátora, ale v celkovom fungovaní prokuratúry.

Za kľúčovú označil potrebu väčšej zodpovednosti a rovnakého prístupu k jednotlivým prípadom. Kritizoval pritom to, čo označil za „dvojitý meter“.

Podľa Kaliňáka by mal občan očakávať, že pri rovnakých alebo porovnateľných prípadoch bude prokuratúra postupovať rovnako bez ohľadu na to, koho sa prípad týka.

Bude reforma prokuratúry?

Po Ficových vyjadreniach sa začalo hovoriť aj o možných zmenách v celom rezorte prokuratúry.

Kaliňák však zdôraznil, že ako minister obrany takúto reformu nepripravuje. Jeho vyjadrenia preto prezentoval skôr ako svoj pohľad na situáciu než ako oznámenie konkrétneho vládneho návrhu.

Podľa neho je však potrebné odstrániť situácie, pri ktorých vznikajú pochybnosti o rovnakom uplatňovaní zákona.

„Rovnaký meter“ označil za jednu z najdôležitejších podmienok dôvery verejnosti v právny štát.

Kaliňák zároveň kritizoval prípady, v ktorých podľa neho dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s ľuďmi v trestných konaniach.

Spor o zodpovednosť prokuratúry

Minister obrany sa ostro vyjadril aj k otázke, či by mal generálny prokurátor verejne vysvetľovať niektoré svoje rozhodnutia.

Podľa Kaliňáka nie je možné tvrdiť, že na činnosť prokuratúry sa nemožno verejne pýtať alebo ju kritizovať.

Argumentoval tým, že prokuratúra je financovaná z verejných zdrojov a jej rozhodnutia majú zásadný vplyv na fungovanie štátu.

Podľa jeho názoru preto musí existovať priestor na verejnú kontrolu a vysvetľovanie rozhodnutí, ktoré vyvolávajú pochybnosti.

Kaliňák zároveň odmietol predstavu, že kritika prokuratúry automaticky znamená útok na právny štát.

Naopak, podľa neho môže byť kritika a verejná kontrola súčasťou demokratického fungovania štátu.

Prípad „363“ opäť v centre pozornosti

V debate sa vrátil aj k využívaniu paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý v minulosti vyvolával výrazné politické aj spoločenské diskusie.

Kaliňák pripomenul, že podľa jeho názoru boli v niektorých prípadoch zo strany orgánov činných v trestnom konaní porušené zákonné pravidlá.

Zároveň položil otázku, aké konkrétne disciplinárne dôsledky nasledovali po takýchto pochybeniach.

Jeho kritika smerovala najmä k tomu, že podľa neho nie je možné požadovať dôslednosť iba od jednej skupiny ľudí a pri inej skupine postupovať miernejšie.

Práve tento rozdiel v prístupe označil za jeden z príkladov údajného „dvojitého metra“.

Napätie v koalícii a otázka Tarabu

Ďalšou témou bola situácia okolo ministra životného prostredia Tomáša Tarabu a požiadaviek SNS.

Novinári sa Kaliňáka pýtali, či posledné rokovanie vlády mohlo byť jedným z posledných, na ktorých sa Taraba zúčastnil ako minister.

Kaliňák na to odpovedal, že nemá informácie o zmene dohody, ktorú si pamätá z júna.

Podľa jeho slov mala byť situácia vyriešená do konca septembra a následne mali byť predstavené návrhy na jej riešenie.

O ďalšom osude Tarabu preto nechcel špekulovať.

Zdôraznil tiež, že nie je personálnym riaditeľom vlády a nemá na starosti rokovania medzi jednotlivými koaličnými stranami.

Prečo nevie povedať viac?

Kaliňák vysvetlil, že jeho pracovné povinnosti sa v poslednom období výrazne sústreďujú aj na zahraničnú politiku a obhajovanie slovenských záujmov v zahraničí.

Preto podľa vlastných slov nemá vždy k dispozícii všetky informácie o aktuálnych rokovaniach medzi koaličnými partnermi.

Na otázky, či by sa termíny jednotlivých rozhodnutí mohli posunúť, preto odpovedal, že o takejto novej dohode nemá informácie.

Kritika koaličných partnerov

Napätie okolo Žilinku však ukázalo aj rozdielne názory vo vnútri vládnej koalície.

Nie všetci koaliční predstavitelia sa podľa dostupných vyjadrení stotožnili s Ficovou kritikou generálneho prokurátora.

Kaliňák však uviedol, že nemá potrebu svojich koaličných partnerov presviedčať.

Podľa neho je rozhodujúce, či má niekto záujem na tom, aby na Slovensku fungoval právny štát a aby sa prípadné podozrenia z nezákonného konania riadne vysvetľovali.

Kaliňák: Kritika Nemecka neznamená zhoršenie vzťahov

Výrazná časť tlačovej konferencie sa týkala aj situácie v Nemecku a politického vývoja v Európe.

Kaliňák reagoval na otázky týkajúce sa úspechu Alternatívy pre Nemecko (AfD) a varovania Roberta Fica pred možným využívaním zahraničného konfliktu na prekrytie domácich politických problémov.

Podľa Kaliňáka možno v Európe sledovať politikov, ktorí po výraznom poklese popularity začínajú používať ostrejšiu a agresívnejšiu politickú rétoriku.

Varoval preto pred tým, aby sa politické problémy riešili ďalšou eskaláciou napätia.

Podľa jeho slov by politici mali namiesto hľadania vonkajšieho nepriateľa radšej analyzovať vlastné rozhodnutia a príčiny poklesu podpory voličov.

„Malé Slovensko“ podľa Kaliňáka už raz odolalo tlaku

Kaliňák pripomenul aj migračnú krízu z roku 2015, keď Slovensko odmietalo povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov.

Tvrdil, že Slovensko vtedy čelilo výraznému tlaku zo strany väčších európskych štátov, napriek tomu však svoj postoj nezmenilo.

Podľa neho je aj dnes dôležité, aby Slovensko dokázalo presadzovať svoje vlastné záujmy a zároveň otvorene hovoriť svojim partnerom, keď podľa jeho názoru robia nesprávne rozhodnutia.

Kritiku pritom nepovažuje za nepriateľstvo.

Naopak, prirovnal ju k vzťahu medzi priateľmi, ktorí si môžu navzájom povedať, že sa podľa nich mýlia.

Vzťahy s Nemeckom podľa neho kritika neohrozí

Novinári sa Kaliňáka pýtali aj na to, či ostré vyjadrenia slovenských predstaviteľov nemôžu poškodiť vzťahy Slovenska s Nemeckom.

Kaliňák takúto interpretáciu odmietol.

Podľa neho by normálne partnerské vzťahy mali umožňovať otvorenú kritiku.

Pripomenul, že Slovensko už v minulosti kritizovalo rozhodnutia veľkých európskych krajín a napriek tomu vzťahy pokračovali.

Podstatou podľa neho nie je nekritizovať partnera, ale schopnosť otvorene diskutovať a presadzovať vlastné záujmy.

Varovanie pred eskaláciou

Kaliňák zároveň podporil Ficovo posolstvo, aby sa politické problémy v jednotlivých krajinách neriešili umelým zvyšovaním medzinárodného napätia.

Podľa jeho slov by politici mali byť zodpovední a mali by sa vyhýbať krokom, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii konfliktov.

Zdôraznil, že Slovensko by malo predovšetkým hájiť vlastné národné záujmy a zároveň podporovať stabilitu v Európe.

Čo bude ďalej so Žilinkom?

Najväčšou otázkou však naďalej zostáva budúcnosť Maroša Žilinku.

Kým premiér Robert Fico otvorene vyzval generálneho prokurátora na odchod, Žilinka oznámil, že vo funkcii zostáva.

Kaliňákove vyjadrenia zároveň naznačujú, že diskusia nemusí zostať iba pri otázke samotného generálneho prokurátora. Do popredia sa dostáva aj širšia debata o fungovaní prokuratúry, jej zodpovednosti a rovnakom uplatňovaní zákona.

Zatiaľ však nie je jasné, či vláda pristúpi ku konkrétnej reforme a akú podobu by prípadné zmeny mali.

Rovnako zostáva otvorená otázka, či sa koaličné strany dokážu zhodnúť na ďalšom postupe.

Jedno je však zrejmé: spor okolo generálneho prokurátora sa stáva ďalším výrazným bodom politického napätia na Slovensku.

Diskusia o Žilinkovi, fungovaní prokuratúry, personálnych zmenách vo vláde aj o smerovaní slovenskej zahraničnej politiky bude preto pravdepodobne pokračovať aj v najbližších týždňoch.

A práve ďalší postup vlády môže ukázať, či pôjde iba o politickú výmenu názorov, alebo sa pripravujú zásadnejšie zmeny.