Výzva na odstúpenie generálneho prokurátora Maroša Žilinku naberá na intenzite. Ľuboš Blaha zo Smeru-SD ho ostro kritizuje a tvrdí, že vedenie Generálnej prokuratúry koná politicky. Žilinka takéto obvinenia odmieta a zdôrazňuje svoju nezávislosť od politických strán.

Spor medzi vládnou koalíciou a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa v poslednom období výrazne vyostril. Zatiaľ čo predstavitelia Smeru-SD hovoria o potrebe jeho odchodu z funkcie, samotný generálny prokurátor odmieta, že by podliehal politickým vplyvom alebo konal v prospech opozície.

Najnovšie sa do Žilinku ostro pustil podpredseda Smeru-SD a europoslanec Ľuboš Blaha. Vo svojom verejnom vyjadrení tvrdí, že generálny prokurátor podľa neho prekračuje hranice svojej funkcie a zasahuje do politického zápasu.

Smer žiada Žilinkov odchod

Maroš Žilinka zastáva funkciu generálneho prokurátora od decembra 2020. Jeho sedemročné funkčné obdobie má podľa platných pravidiel trvať do decembra 2027.

Vzťahy medzi Žilinkom a súčasnou vládnou koalíciou však už dlhší čas sprevádzajú spory. Najnovšia kritika sa sústreďuje predovšetkým na postup prokuratúry v politicky citlivých kauzách vrátane prípadu bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.

Robert Fico tvrdí, že vedenie prokuratúry je podľa neho ovplyvnené ľuďmi spojenými s bývalou špeciálnou prokuratúrou a Danielom Lipšicom. Premiér zároveň označil fungovanie prokuratúry za opozične orientované.

Keďže vláda nemá jednoduchý mechanizmus, ktorým by mohla generálneho prokurátora priamo odvolať, politický tlak sa podľa vyjadrení predstaviteľov koalície sústreďuje predovšetkým na verejnú kritiku a požiadavku, aby Žilinka sám odstúpil.

Generálny prokurátor však takúto možnosť odmieta.

Žilinka: Politickému tlaku nepodľahnem

Žilinka reagoval na kritiku odmietavo a uviedol, že sa nemieni riadiť politickými požiadavkami ani predvolebnými sľubmi politikov.

Podľa jeho stanoviska musí generálna prokuratúra postupovať nezávisle a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní nemôžu byť určované aktuálnou politickou situáciou.

Práve tento postoj však podľa Blahu predstavuje problém.

Blaha: „Generálny prokurátor nemá čo robiť politiku“

Ľuboš Blaha vo svojom ostrom vyjadrení obvinil Žilinku z toho, že podľa neho pomáha chrániť predstaviteľov bývalých vlád.

Blaha spája súčasný konflikt predovšetkým s vyšetrovaním káuz, ktoré sa týkajú obdobia vlád Igora Matoviča a neskoršej úradníckej vlády. Tvrdí, že v prípade viacerých politicky citlivých prípadov podľa neho nedošlo k dostatočnému vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti.

Medzi menami, ktoré vo svojom vyjadrení spomína, sú Igor Matovič, Jaroslav Naď, Daniel Lipšic či prokurátor Michal Kysel.

Blaha pritom používa mimoriadne ostrý slovník a tvrdí, že práve postup generálnej prokuratúry je jedným z dôvodov, prečo podľa neho niektoré osoby z predchádzajúceho politického obdobia neniesli trestnoprávne následky.

Tieto tvrdenia však predstavujú politické hodnotenia a obvinenia Ľuboša Blahu, nie právoplatne potvrdené závery súdu.

V centre sporu je aj prípad Vladimíra Pčolinského

Jednou z kľúčových tém konfliktu je prípad bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského.

Prípad sa stal jednou z najcitlivejších politicko-právnych káuz posledných rokov. Do verejnej diskusie sa pritom dostali otázky týkajúce sa vyšetrovania, rozhodovania prokuratúry a úlohy jednotlivých prokurátorov.

Blaha tvrdí, že Žilinka podľa neho nedostatočne rieši osoby, ktoré boli podľa názoru Smeru-SD zodpovedné za politické a trestnoprávne zásahy voči Pčolinskému.

Generálna prokuratúra však takéto interpretácie odmieta a svoju činnosť prezentuje ako výkon zákonných právomocí nezávislého orgánu.

Do sporu sa vracia aj meno Milana Lučanského

Blaha vo svojom vyjadrení pripomenul aj prípad bývalého prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského a postup prokurátora Michala Kysela.

Politik tvrdí, že voči Lučanskému boli použité neopodstatnené obvinenia a že následný vývoj prípadu vyvolal vážne otázky.

Ide však o mimoriadne citlivú tému, pri ktorej je potrebné rozlišovať medzi politickými tvrdeniami a právne potvrdenými skutočnosťami.

„Nemáme právomoc ho odvolať, ale musí cítiť tlak“

Blaha zároveň priznal, že vláda nemá jednoduchú možnosť generálneho prokurátora priamo odvolať.

Práve preto podľa neho musí byť na Žilinku vyvíjaný verejný tlak.

„Generálny prokurátor nemá čo robiť politiku,“ tvrdí Blaha a zároveň požaduje zmenu fungovania prokuratúry.

Podľa predstaviteľov koalície má byť cieľom zabezpečiť, aby prokuratúra podľa ich názoru nebola politicky ovplyvňovaná ani využívaná proti vláde.

Opozícia však naopak tvrdí, že útoky na generálneho prokurátora môžu predstavovať pokus politickej moci zasahovať do nezávislosti prokuratúry.

Spor o právny štát pokračuje

Konflikt medzi vládou a generálnym prokurátorom tak presahuje osobný spor medzi jednotlivými politikmi.

V centre diskusie stojí širšia otázka, do akej miery môže politická moc kritizovať rozhodnutia prokuratúry a zároveň rešpektovať jej nezávislosť.

Zatiaľ čo Smer-SD tvrdí, že Žilinka podľa neho prekračuje svoje právomoci a politicky zasahuje do diania, generálny prokurátor trvá na tom, že jeho úlohou je postupovať podľa zákona bez ohľadu na to, komu sa jeho rozhodnutia politicky páčia alebo nepáčia.

Požiadavka na jeho odstúpenie preto predstavuje ďalšiu výraznú kapitolu dlhodobého sporu o fungovanie slovenských justičných a bezpečnostných inštitúcií.

Blaha však svoj postoj nemení. Žilinku označuje za človeka, ktorý podľa neho prispieva k oslabovaniu právneho štátu, a požaduje jeho odchod.

Generálny prokurátor naopak svoju rezignáciu odmieta a tvrdí, že pri výkone svojej funkcie nebude podliehať politickému tlaku.

Spor medzi vládou a generálnou prokuratúrou tak pokračuje a jeho ďalší vývoj môže mať významný vplyv na politickú aj právnu atmosféru na Slovensku.