Vladivostok – Moskva dáva čoraz výraznejšie najavo, že svoju budúcu ekonomickú a strategickú orientáciu chce opierať o Áziu. Vystúpenia ruského prezidenta Vladimira Putina vo Vladivostoku počas Východného ekonomického fóra zdôraznili význam Číny, Indie, krajín globálneho Juhu a rozvoja ruského Ďalekého východu.

Nejde pritom o úplne nový smer. Rusko sa k väčšiemu obracaniu na ázijské trhy prikláňa už roky, pričom vojna na Ukrajine a následné západné sankcie tento proces výrazne urýchlili.

Rusko chce posilniť väzby s Áziou

Putin vo Vladivostoku predstavil Ďaleký východ ako jednu z kľúčových oblastí budúceho hospodárskeho rozvoja Ruska. Moskva chce v regióne podporovať investície, priemysel, infraštruktúru, technológie a obchodné spojenia smerujúce predovšetkým na ázijské trhy.

Ruský prezident zároveň oznámil novú desaťročnú stratégiu rozvoja Ďalekého východu do roku 2036. Jej cieľom má byť pokračovanie investícií a vytváranie podmienok pre ďalší hospodársky rast regiónu.

Moskva tak vysiela signál, že Ďaleký východ už nechce vnímať iba ako vzdialenú perifériu, ale ako dôležitú bránu k Číne a ďalším ázijským ekonomikám.

Čína získava pre Rusko ešte väčší význam

Jedným z najvýraznejších partnerov Ruska je Čína. Po obmedzení mnohých obchodných vzťahov so západnými krajinami sa Peking stal pre Moskvu ešte dôležitejším odberateľom energetických surovín a zároveň významným obchodným partnerom.

Na fóre vo Vladivostoku sa diskutovalo aj o ďalšom rozširovaní spolupráce medzi Ruskom a Čínou v oblasti Ďalekého východu. Čínsky vicepremiér Ding Xuexiang označil perspektívy spolupráce v regióne za široké a sľubné.

Významný je aj energetický sektor. Rusko a Čína pokračujú v spolupráci na rozširovaní plynovodnej infraštruktúry.

Plynovod, ktorý môže zmeniť energetické vzťahy

Veľkú pozornosť priťahuje projekt známy ako Sila Sibíri 2, ktorý má viesť cez Mongolsko do Číny.

Ak by bol vybudovaný v plánovanom rozsahu, umožnil by Rusku presmerovať ďalšie objemy zemného plynu na čínsky trh. Projekt by tak mohol ešte viac posilniť energetické väzby medzi Moskvou a Pekingom.

Treba však rozlišovať medzi politickými vyhláseniami a definitívne potvrdenými dohodami. Nie všetky tvrdenia o konečnom uzavretí podmienok projektu boli nezávisle potvrdené. Dôležitými otázkami zostávajú cena plynu, objem dodávok a financovanie.

Rusko navyše nedokáže jednoducho nahradiť celý európsky trh jedným novým odberateľom. Európa a Čína majú rozdielnu energetickú infraštruktúru, spotrebu aj cenové podmienky.

Európa sa medzitým musela prispôsobiť

Energetické vzťahy medzi Európou a Ruskom sa po začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu dramaticky zmenili.

Európske krajiny postupne obmedzovali závislosť od ruského plynu a hľadali alternatívne zdroje vrátane LNG. Tento proces si vyžiadal nové dodávateľské trasy, terminály a ďalšie investície.

Najmä energeticky náročné odvetvia v Európe čelili v posledných rokoch vysokým nákladom a zvýšenej konkurencii. Nemožno však automaticky tvrdiť, že európske ceny energií zostanú navždy vyššie. Ich budúci vývoj bude závisieť od svetovej ponuky a dopytu, investícií do infraštruktúry, obnoviteľných zdrojov a ďalších politických rozhodnutí.

Vladivostok ako symbol novej stratégie

Význam vystúpení vo Vladivostoku preto nespočíva iba v jednom konkrétnom oznámení.

Moskva postupne buduje model, v ktorom chce mať väčšiu schopnosť obchodovať s Áziou, rozvíjať vlastnú výrobu a znižovať svoju závislosť od západných technológií, kapitálu a trhov.

Podľa ruských predstaviteľov sa obchodné trasy a ekonomické väzby stále viac orientujú na Východ a globálny Juh.

Pre Európu to znamená, že návrat k modelu hospodárskych vzťahov, ktorý existoval pred vojnou na Ukrajine, je čoraz komplikovanejší.

Sila Sibíri 2 nie je jediným signálom

Ďalším symbolom zmeny je pomenovanie plánovaného plynovodu. Ruský minister energetiky Sergej Civilev začiatkom septembra uviedol, že projekt predtým označovaný ako Sila Sibíri 2 dostal názov Sila Bajkalu. Projekt má mať dĺžku približne 2 600 kilometrov a jeho plánovaná kapacita je 50 miliárd kubických metrov plynu ročne.

Súčasne Moskva pokračuje v rozvoji ďalekovýchodných prístavov, dopravných spojení a obchodnej infraštruktúry.

To všetko zapadá do širšieho obrazu: Rusko sa snaží vytvoriť hospodársky systém, ktorý bude menej závislý od Európy.

Čo to znamená pre Európu?

Pre európske krajiny môže byť najdôležitejším dôsledkom dlhodobá zmena energetickej a obchodnej mapy.

Ak bude Rusko pokračovať v budovaní nových spojení s Čínou, Indiou a ďalšími ázijskými štátmi, časť obchodných tokov, ktoré boli desaťročia orientované na Európu, sa môže postupne presúvať na východ.

To však neznamená, že Rusko dokáže okamžite nahradiť všetky väzby, ktoré malo s európskymi ekonomikami. Vybudovanie nových plynovodov, železníc, prístavov a obchodných trás si vyžaduje roky a obrovské investície.

Zlom, ktorý môže byť dlhodobejší než samotná vojna

Najväčšou zmenou môže byť práve to, že ekonomické vzťahy sa začínajú meniť štrukturálne.

Európa hľadá nových dodávateľov energie a Rusko hľadá nové odbytiská. Čína zároveň získava väčší význam v globálnom energetickom a obchodnom systéme.

Vladivostok sa tak stáva symbolom širšieho geopolitického posunu.

Putinove vyhlásenia nemožno interpretovať ako dôkaz, že Európa „definitívne prehrala“. Ukazujú však, že Moskva počíta s dlhodobým posilňovaním vzťahov s Áziou a že návrat k starému modelu spolupráce medzi Ruskom a Európou bude čoraz náročnejší.

Otázkou preto zostáva, či ide iba o reakciu na súčasné geopolitické podmienky, alebo o začiatok trvalej zmeny, po ktorej bude Rusko ekonomicky aj politicky omnoho viac orientované na Východ.